nekonkretizovanej chorobe. Informovala o tom jeho nadácia. Jakovlev, trpiaci vysokým krvným tlakom, zomrel vo svojom dome po tom, ako ešte v priebehu dňa navštívil nemocnicu, uviedol hovorca Nadácie pre medzinárodnú demokraciu.
Jakovlev, ktorý vstúpil do politbyra komunistickej strany v polovici 80. rokov, stál na čele úsilia Michaila Gorbačova o podporu otvorenosti a slobody tlače a zohral významnú rolu pri snahách o liberalizáciu spoločnosti a odhalenie zločinov sovietskeho režimu z minulosti. "Enormne prispel k demokratickým procesom a transformácii krajiny," uviedol včera Gorbačov, ktorý momentálne na návšteve Londýna.
Jakovlev sa narodil v dedine Koroľovo vo volžskej Jaroslavlianskej oblasti. Počas bojov v druhej svetovej vojne utrpel v roku 1943 ťažké zranenia. Po vyštudovaní histórie na Jaroslavlianskej univerzite sa stal straníckym kádrom. V rokoch 1973-83 pôsobil ako sovietsky veľvyslanec v Kanade, kde sa v roku 1982 po prvý raz stretol s Gorbačovom, ktorý krajinu navštívil ako člen politbyra. Bola to strhujúca schôdzka rovnako zmýšľajúcich ľudí, spomínal Jakovlev v rozhovore pre tlačovú agentúru Associated Press (AP) v roku 1995. "Diskutovali sme o všetkom, prerušovali jeden druhého a hovorili 'Túto vec treba zmeniť a táto je neúnosná... všetko je neúnosné," uviedol.
Po tom, ako sa Gorbačov stal v roku 1985 generálnym tajomníkom ústredného výboru komunistickej strany, Jakovleva rýchlo ustanovil na dôležité stranícke posty. V roku 1987 sa Jakovlev stal riadnym členom politbyra povereným ideologickými otázkami. Práve Jakovlev významne prispel k úsiliu Gorbačova o slobodu tlače. Odrážal útoky konzervatívneho krídla strany, soptiaceho nad mediálnymi správami odhaľujúcimi Stalinove čistky a iné zločiny komunizmu.
"Jakovlev zohral ústrednú úlohu v perestrojke," povedal pre AP Gorbačovov minister zahraničných vecí Eduard Ševardnadze. "Bol to pozoruhodný, veľmi vzdelaný človek. Bol mi blízkym priateľom a cítim veľkú bolesť," dodal. Podľa exprezidenta Borisa Jeľcina urobil Jakovlev "veľa... pre rozvoj demokracie v Rusku".
Jakovlev inicioval odhalenie tajného paktu Sovietskeho zväzu s nacistickým Nemeckom z roku 1939, ktorý pripravil pôdu pre sovietsku anexiu pobaltských krajín: Estónska, Litvy a Lotyšska. Aktívne tiež prispel ku Gorbačovovej snahe o politickú reformu, ktorá postupne obmedzovala postavenie komunistickej strany a podporovala rozvoj vznikajúcich liberálnych strán. Jakovlev v interview pre AP priznal, že jeho reformné úsilie často prinášalo sklamanie. "Myslel som si, že postačí povedať 'Hľa ľudia, ste slobodní'. Ale intelektuáli zdvihli hlavy, potom začali bedákať - a všetkým ostatným to bolo ukradnuté," vyhlásil.
Po páde Sovietskeho zväzu sa Jakovlev stal predsedom komisie pre rehabilitáciu obetí sovietskej politickej represie. V roku 2000 vyvolal pozornosť sveta tvrdením, že švédskeho diplomata Raoula Wallenberga zastrelili v ústredí sovietskej tajnej polície v roku 1947. Wallenberg pomohol pred koncom druhej svetovej vojny zachrániť tisíce židov v Maďarsku, zmizol však po obsadení krajiny Červenou armádou.
Jakovlev neskôr založil nadáciu, ktorej predsedal do svojej smrti. Zanechal po sebe manželku, syna a dcéru. Informácie o pohrebe neboli bezprostredne zverejnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
