spaľovať vodík. Elektráreň bude postavená v Škótsku a bude produkovať "čistú" elektrickú energiu z existujúcich fosílnych palív.
V súčasnosti sa výroba elektrickej energie podieľa približne jednou tretinou na celkovom množstve kysličníka uhličitého, emitovaného do atmosféry. Tento oxid je jedným z hlavných zdrojov znečistenia atmosféry (najmä vo veľkých mestách) a s veľkou pravdepodobnosťou má závažný podiel na zmenách globálnej klímy. Oxid uhličitý, nazývaný aj skleníkový plyn, je produktom spaľovania fosílnych palív, teda uhlia, ropy a plynu. Tieto palivá stále ešte tvoria základ výroby elektrickej energie, a to napriek (pomaly) rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov, medzi ktoré patrí napríklad energia vetra, slnečná energia či energia morských vĺn. Fosílne palivá budú hrať významnú úlohu aj v blízkej budúcnosti, v ktorej sa predpokladá značný globálny nárast dopytu po elektrickej energii, a to až o 50 % v prvých dvoch desaťročiach tohto storočia. Iniciatíva, s ktorou prichádza firma BP v spolupráci s firmami ConocoPhillips, Shell a SSE, má za cieľ znížiť škodlivé následky používania fosílnych palív tým, že sa zemný plyn reformačným procesom premení na vodík a kysličník uhličitý, ktorý sa bude vháňať do podzemných ložísk ropy, čím sa zvýši ich výťažnosť. Vodík je považovaný za veľmi vhodný "nosič" energie a možno ho skladovať v plynnej i kvapalnej forme. Vodík je 14 ráz ľahší ako vzduch, je bez farby a zápachu, je netoxický a jeho spaľovaním nevznikajú žiadne látky, znečisťujúce životné prostredie, pretože produktom jeho spaľovania je čistá voda. Injektáž kysličníka uhličitého je osvedčenou metódou na zvýšenie ťažby ropy a zemného plynu z ložísk pod morským dnom. Podľa hovorcu spoločnosti BP je vodík poslednou zastávkou na dlhej ceste k čistejším palivám. Počas zdokonaľovania procesu výroby elektrickej energie sa obsah uhlíka v používaných palivách neustále znižoval. Uhlie položilo základy modernej priemyselnej spoločnosti, neskôr jeho úlohu prevzala ropa. V súčasnosti sa začína v stále rastúcej miere používať zemný plyn. Každé z nových palív má menšie znečisťujúce účinky než predchádzajúce palivo, pretože obsahuje menej nečistôt, menej uhlíka a viac vodíka. Pri hľadaní "čistého" zdroja energie môže byť preto konečnou zastávkou vodík. Na celom svet sa v súčasnosti vyvíjajú technológie, ktoré by umožnili široké využívanie vodíka. Vodík možno využívať vo väčšine aplikácií, pri ktorých sa dnes využívajú iné palivá. Objavil sa už termín "vodíková ekonomika", ktorým sa označuje "svet, poháňaný vodíkom". V chystanom projekte firmy BP sa zemný plyn bude konvertovať na vodík a kysličník uhličitý. Vodík sa použije ako palivo pre elektráreň s výkonom 350 MW a kysličník uhličitý sa bude transportovať do podmorských ropných ložísk v Severnom mori. Vháňaním kysličníka uhličitého pod tlakom do týchto ložísk sa zvýši množstvo vyťaženej ropy, pričom vyprázdnené ložisko bude slúžiť aj ako "sklad" kysličníka uhličitého. Realizáciou tohto projektu sa zníži podiel kysličníka uhličitého, emitovaného do ovzdušia, o vyše 90 % (v porovnaní s klasickou tepelnou elektrárňou). Hoci všetky čiastkové technológie, potrebné na realizáciu tohto projektu, sú už k dispozícii, celkové riešenie projektu je svetovou novinkou. Štúdie o realizovateľnosti spomenutého projektu už boli ukončené. Partnerské firmy projektu budú teraz robiť detailné štúdie, ktoré by mali potvrdiť aj ekonomickú výhodnosť celého projektu. Tieto štúdie by mali byť ukončené v druhej polovici roka 2006. V ďalšom roku by malo byť prijaté rozhodnutie o začatí výstavby a nová elektráreň by mal byť do činnosti uvedená v roku 2009. Náklady na realizáciu celého projektu budú okolo 600 miliónov dolárov. Keď bude zariadenie v činnosti, denne bude z britskej plynofikačnej siete odoberať až 1,9 milióna kubických metrov zemného plynu a premieňať ho chemicko-reformačným procesom na vodík a dioxid uhlíka. Nové reformačné zariadenie, nazvané DF1, bude postavené neďaleko Peterheadu v severovýchodnom Škótsku a bude produkovať vodík, ktorý sa bude spaľovať v plynových turbínach novej elektrárne. Turbíny budú poháňať generátory, produkujúce 350MW "bezuhlíkovej" elektrickej energie. Toto množstvo energie postačí na zásobo
"Je to dôležitý a unikátny projekt takého rozsahu, ktorý môže ponúknuť významný pokrok v získavaní čistej energie a znižovaní emisií dioxidu uhlíka. Ak by a takéto riešenie použilo len pre päť percent kapacity výroby elektrickej energie, ktorú svet bude podľa odhadov potrebovať v roku 2050, prispelo by to k zníženiu globálnych emisií kysličníka uhličitého o približne jednu miliardu ton za rok. Úspech tohto britského projektu poskytne nezaplatiteľné skúsenosti pre ďalšie uplatnenie takéhoto riešenia inde na svete. Spoločnosť BP bude hľadať možnosti uplatniť túto koncepciu a využiť príslušné technológie a skúsenosti v iných častiach sveta, v ktorých podnikáme," povedal výkonný riaditeľ skupiny BP Lord Browne.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
