voľby starostov. Tí sa začali zaúčať v kurzoch samosprávy, ako majú riadiť obec. Práce bolo menej aj v dôsledku úpadku baníctva a hutníctva. Podľa medzinárodných dohôd odišli do francúzskych cukrovarov prví naši robotníci. Východniari čakali na zverejnenie štátneho rozpočtu ČSR na rok 1924, či v ňom budú zahrnuté prostriedky na výstavbu škôl. V Spišskej Novej Vsi vznikol požiar na píle a pri Nižnej Myšli sa vykoľajil vlak. Týmito i ďalšími udalosťami žilo východné Slovensko.

MT: Úpadok baníctva a hutníctva

Nezamestnanosť, ktorá postihla v ČSR takmer 62 tisíc ľudí, z toho na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 7500, neobišla ani tých, ktorí pracovali v ťažkom priemysle a baníctve. Zanikali závody a podniky napr. Krompachy, Kunová Teplica, Lučenec, Hnúšťa - Likier, bane Zlatá Idka, Železník a iné. V roku 1918 bolo v nich zamestnaných vyše 19 tisíc robotníkov a v roku 1923 niečo vyše 8 tisíc. Touto situáciou sa zaoberali rôzne konferencie i samotná vláda, ktoré ju považovali za neriešiteľnú. Okrem podpôr v nezamestnanosti vyplácaných štátom, boli podporovaní čiastočne nezamestnaní aj prostredníctvom podnikov. Záchranou slovenského priemyslu sa zaoberali aj politické strany pred voľbami, čím si chceli u voličov prihriať polievočku. Ako sociálno-demokratické strany na Slovensku, ktoré zvolali do Bratislavy poradu svojich zástupcov. Odoslali z nej vláde memorandu s výzvou na riešenie situácie v slovenskom priemysle, ktoré sledovalo politické ciele. Nezostalo však bez odozvy, lebo krátko po tom nasledovali odborné rokovania za účasti predstaviteľov Košickej, Spišskej a Šarišskej župy. Ak hovoríme o nezamestnanosti, spomenieme aj stav v Košiciach, kde v sprostredkovateľmi práce evidovali ku koncu septembra 437 nezamestnaných. Priamo v meste mohlo dostať prácu 26 a v okolí 17 ľudí.

MT: Bankám neverili

Veľa východniarov poodchádzalo do Ameriky, kam sa začali masovo hrnúť aj Rumuni. Iba za 3 dni v októbri ich prešlo košickou železničnou stanicou 520. V Košiciach sa ocitli aj rumunskí zajatci z I. svetovej vojny, vracajúci sa zo Sibíri. V septembri sa košickí legionári postarali o piatich a v októbri o siedmich, aby sa vôbec mohli dostať domov.

Spomenuli sme vysťahovalectvo za prácou do Ameriky. Tí, čo odišli, posielali rodinám peniaze, aby za ne kúpili pole, či postavili dom. Veľa bolo vidiečanov, ktorí si doláre opatrovali doma a len v naliehavom prípade ich išli vymeniť do banky za koruny. Banky vyzývali obyvateľov, aby si k nim ukladali doláre, inak budú mať dvojakú škodu: úrok 4 - 5 percent a sumy československých korún.

V roku 1922 v januári stál 1 dolár 62 Kč a začiatkom novembra 1921 102 Kč, čo je takmer 40-percentná strata. Ďalšie straty vznikali tým, že doláre predali súkromným osobám pod cenu, kým peňažný ústav platil podľa platného kurzu. Za najvyššie denné ceny sa dali predať doláre v Bankovom úrade ministerstva financií v Prahe, v slovenských pobočkách - aj v Košiciach a Mukačeve.

MT: Požiar v Spišskej Novej Vsi

Práve v októbri 1923 utrpela ujmu pokladnica mesta Mukačeva, keď z nej hlavný slúžny Klíma ukradol 150 tisíc korún a ušiel do Poľska. Na žiadosť vlády ČSR Klímu Poľsko vydalo, aby ho mohli postaviť pred súd v Užhorode po pozbavení funkcie.

Nešťastie postihlo ľudí v pracovnom vlaku pri Nižnej Myšli, keď sa vykoľajil pri oprave trate a prevrátilo sa šesť vagónov, tri z nich spadli z násypu. Zranení boli traja robotníci, vlakvedúci a sprievodca.

Ďalšie nešťastie bolo v Spišskej Novej Vsi. Po požiari v Levoči, ktorý zachvátil aj kostol (v októbri 1923 sa skončila zbierka na obnovu - 90 tisíc Kč), červený kohút zakikiríkal v Spišskej Novej Vsi na píle firmy Reiser a Mandula pri železničnej stanici. Začalo horieť drevo, poukladané do radov. Bolo ho 80 vagónov. Hasičom sa nepodarilo požiar dreva zahasiť, sústredili sa na záchranu zariadenia a strojov a zabránili rozšíreniu požiaru ďalej do mesta.

MT: Košický vzor pre ČSR

Ako sme napísali v úvode, starostovia sa začali zaúčať v tom, ako majú riadiť obec. V novembri roku 1923 dali bodku za voľbami starostov. Spomenieme aj prvé voľby do mestského zastupiteľstva v Košiciach, ktoré boli vypísané v septembri 1923. V tematickej bibliografii Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach autori JUDr. Jozef Kirst a JUDr. Michal Potembra CSc. uvádzajú, že "... boli to voľby podstatne demokratickejšie, ako ktorékoľvek voľby do roku 1918. Už tým, že sa počet voličov zvýšil viac ako desaťnásobne: v roku 1923 bolo v mestských voľbách 26 314 voličov. Zúčastnilo sa ich 11 politických strán a zoskupení."

V Košiciach ako sídle župy, úradov, podnikov a kultúrnych inštitúcií sa mali uskutočniť prvé kurzy pre 32 novozvolených starostov obcí. Usporiadaním kurzov bol poverený Okresný osvetový zbor v Košiciach. Starostovia v nich mali získať poznatky o hospodárení v obecnom zariadení, o rozpočte, finančných komisiách, obecných dávkach aj veterinárnych opatreniach a prevenciu chorôb zvierat. V priebehu mesiaca starostovia absolvovali kurz v štyroch skupinách a ukončili ho záverečnou debatou a slávnostným odovzdaním osvedčení na bankete v hoteli Schalkház za účasti zástupcov ministerstva vnútra. Košický kurz bol úspešný a podľa jeho vzoru sa mali vzdelávať starostovia v celej ČSR.

MT: Železničiari oslavovali

Začiatkom novembra bola v Schalkháze veľká recepcia, ktorú usporiadalo úradníctvo košického železničného riaditeľstva a všetky slovenské železničné stanice aj z Podkarpatskej Rusi na počesť námestníka riaditeľa Ing. Jána Slávika, ako prvého Slováka, ktorého vymenovali na tento post. Zišlo sa na nej vyše šesťsto železničných úradníkov. Prednosta železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi Magát známy svojím rečníckym umením a slovnou ekvilibristikou mal slávnostný uvítací prejav, pred ktorým zazneli fanfáry vtedy chýrnej Illéšovej kapely z Liptovského sv. Mikuláša. Po ňom odzneli prejavy prednostu odboru z Vrútok a celej honorácie od ministerského radcu Schleydera z Prahy až po košického župana a mešťanostu (obaja mali slávnostný banket v Schlakháze na počesť zvolenia pred mesiacom). Každý rečník zdôraznil, že na také významné miesto zasadol prvý Slovák a každý mu sľúbil podporu v jeho práci.

MT: Z rozpočtu sa ušlo na školy

Košice a iné východoslovenské mestá nežili iba slávnosťami, veď sa blížil koniec roka a čakalo sa na zverejnenie štátneho rozpočtu ČSR na rok 1924, najmä, či sa z neho ujde na výstavbu škôl, elektrifikáciu miest a obcí. Časopis Venkov z novembra 1923 uverejnil výdavky na slovenské školstvo. Podľa neho bratislavská univerzita bola na prvom mieste s 8 mil. 850 tisíc Kč. za ňou košická obchodná akadémia so 74 tisíc Kč, na výstavbu gymnázia v Michalovciach vyčlenili 300 tisíc Kč. Na Slovensku sa malo vybudovať 48 stredných škôl za 15 miliónov 870 tisíc korún československých, 11 učiteľských ústavov za 2 mil. 567 tisíc, 4 obchodné akadémie za 2 mil. 543 tisíc, obchodné, živnostenské a iné školy za 3 mil. 294 tisíc. Na kultúrnu činnosť rímsko-katolíckej cirkvi pamätal rozpočet 6 miliónmi 216 tisíckami okrem ďalších 3 mil. 617 tisícami na mimoriadne výdavky.

MT: Naši do Francúzska

Amerika stále lákala, no práca v nej nebola vždy istá a prisťahovalectvo bolo regulované. Namiesto nej ponúkali istotu vo Francúzsku. V polovici novembra odišlo do Francúzska sto Slovákov, za nimi mali nasledovať päťsto baníkov na základe medzištátnych dohôd. V Prahe vyjednávali zástupcovia francúzskeho cukrovarníckeho syndikátu o ponuke pracovných miest už na kampaň v rokoch 1924 - 1925. V tamojších cukrovaroch chýbalo 2500 zapracovaných robotníkov, medzi nimi 500 ľudí pre stálu špeciálnu prácu. Prihlásili sa odborníci, ktorí už niekoľko rokov pracovali na cukrovarníckych kampaniach v Trebišove a Trenčianskej Teplej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.