metropolu východu sa vznáša ľahký opar a my sa dobrovoľne (a bez narýchlo uzavretej životnej poistky pre našich pozostalých) zverujeme do opatery jedného z najskúsenejších pilotov teplovzdušných balónov na Slovensku - Ľubora Lelovitsa. V malom koši sa o miesto delíme s plynovými bombami, a keď k tomu pripočítate troch dospelých ľudí, je jasné, že tancovať sa dnes nebude... Sotva sa zvítame s našim anjelom strážnym, ktorý s nami absolvuje už v poradí svoj 268. let, ani nezbadáme ako sa odlepujeme zo zeme.

V dobe letov raketoplánov sme sa nechali zlákať do vyše dvesto rokov starého vynálezu a vďaka nemu máme ako na dlani celé centrum mesta. Rozhorúčený vzduch v balóne nás vynáša stále vyššie a vyššie, pričom maximálne sa dostávame až do výšky 500 metrov. Tu sme zhruba na hodinku nechali všetky naše pozemské starosti plávať niekde na zemi. A počúvali sme jedného fanatika do lietania. "Lietam už od roku 1996, a aj keď prvý môj let bol pasažiersky v Košiciach, ako pilot za sebou mám už vyše 270 letov. Bol som na všetkých košických balónových fiestach. Veľmi pekné zážitky mám aj z najväčšej balónovej fiesty v meste Albuqurque v Novom Mexiku, ktorej sa zúčastňuje vyšež 750 balónov. Tam som bol spolu trikrát, dokonca ako prvý Slovák. Spolu s kolegami sme navštívili aj ďalšie známe fiesty vo Francúzku, v Rakúsku, na Filipínach, v Portugalsku, či na Mallorce,dokonca sme lietali aj na Kamčatke. Na lietaní je úchvatné to, že tam hore na vás nikto nemá dosah. Mám rád adrenalín, mojou životnou filozofiou je voľnosť pohybu a práve balónové lietanie a jachting mi tú voľnosť prinášajú. Nikto ma neobmedzuje, kde pristanem, neviem kam letím a ako to skončí, hoci verím tomu, že to skončí dobre," predstavil sa nám tento pilot, ktorý sám seba v civilnom živote označuje za optimisticky naladeného podnikateľa živiaceho sa reklamou.

"Lelo z Albuquerque" pretože také je jeho balónové krstné meno - už zažil aj také pocity, pri ktorých bol presvedčený, že sranda končí. Stvrdli mu nohy, musel zachraňovať situáciu a riadne sa zapotil. To však ako hovorí, bol ešte mladý a menej skúsený pilot. "S tými pribúdajúcimi letmi a nalietanými hodinami je to stále istejšie. Náš šport je niečo ako riadenie lietadla, tie najzložitejšie okamihy sú štart a pristátie. Medzitým je to úplne v pohode."

"Pracovňa" pilota balóna je veľká zhruba 1,2 metra štvorcového. Okrem stlačeného plynu vo fľašiach tam nájdete najmä potrebnú výbava prístrojov pre pilota, ako je teplomer, ktorý meria teplotu v obale balóna alebo prístroj merajúci rýchlosť klesania a stúpania balóna, výšku od zeme a nadmorskú výšku. Potom sú tam dva druhy vysielačiek, jedna je pre spojenie s vežou letiska, v okruhu ktorého balón letí, ďalšia je pre doprovod, aby vedeli, kde zhruba balón pristane a vedeli ho odtiaľ vyzdvihnúť. Sem-tam sa ale stáva, že ešte skôr ako dorazí podporný štáb, naháňajú balónistov po pristátí agilní poľnohospodári.

"Počul som, že kolegov už naháňali aj vidlami, našťastie my sme niečo také nezažili... Minulý rok sme pristáli na jednej lúke a tamojší gazda nechcel k nám pustiť doprovodné vozidlo, lebo predtým sme mu pri pristávacom manévri zrolovali asi 4 paradajkové kríky. Sme však poistení aj pre škodu voči iným osobám, takže sa fakt nemusel obávať, dostal by nejakú náhradu, hoci škoda bola možno sto korún. Žiaľ, niekedy musíme pristáť aj tam, kde sa to majiteľom nepáči, lebo inde to nie je možné a my by sme tým riskovali ľudské životy. V Senci sme urobili asi 20 metrovú šmuhu v obilí, keďže sa nedalo kvôli silnému vetru pristáť. Keď sme boli na zemi, videl som, že na nás majiteľ pozemku mieri guľovnicou. Nebolo nám to všetko jedno, no nakoniec sa to vyriešilo k spokojnosti oboch strán."

História balónového lietania je bohatá na rôzne príjemné, no žiaľ aj tragické udalosti, na ktoré doplatili život mnohí jeho "pionieri". Prvý balón sa vzniesol do vzduchu koncom osemnásteho storočia, no na svojich súčasníkov sa podobal len názvom. Začiatky balónového lietania sa trocha podobajú na pionierske časy kozmonautiky, v oboch prípadoch dal človek zrejme z obavy o vlastnú bezpečnosť prednosť v "kokpite" zvieratám. A tak kým v kozmonautike sa preslávilo mená feniek Lajky a Bajky, premiérový balónový letec pochádzal takpovediac zo salaša, lebo bol baran.

Momentálne je "balónovanie" podľa L. Lelovitsa považované za jeden z najbezpečnejších adrenalínových športov. Hoci letová rýchlosť pri ideálnych podmienkach býva len niečo vyše 20 km/hod, občas sa vyskytne aj nehoda. Tie s tragickým koncom sa dajú spočítať len na prstoch jednej ruky, omnoho viac je tých, ktoré sa dajú nazvať úsmevné pristátia. Naša kolegyňa doteraz spomína na to, ako v Bardejove "pristávali" na jednej streche a pomaly sa lúčila so životom. Našťastie s jej fotografiami sa u nás stretávate dodnes... Koncom uplynulého roka zas v americkom meste Albuquerque istý vzduchoplavec zakončil svoj let na konštrukcii veže rozhlasového vysielača. Posádka sa okrem šoku našťastie nič nestalo, po pol hodinke si po ňu "prišli" hasiči a z vysielača odstránili všetkých, ktorí bránili šíreniu rozhlasových vĺn.

Ako sme už spomínali, v balónovom koši sa nachádzajú tri 60-litrové fľaše na stlačený propán-bután. Samozrejme, že nás zaujímalo, aká je šanca na to, že počas jazdy vybuchnú? "Ak sú fľaše kvalitne vyrobené a certifikované, je takmer nulová pravdepodobnosť, že sa im niečo stane. Zažili sme však takú fiestu v Južnej Kórei, kde nám domáci požičiavali balóny aj s fľašami. Hneď pevý deň bolo veľmi zlé počasie, no kvôli sponzorom sa uskutočnio niekoľko dobrovoľných letov, našťastie bez našej účasti. Keď sme sa potom išli pozrieť na ich štart, videli sme ako doslova pred našimi očami jeden horel ešte počas letu..."

Organizátori po tomto "zážitku" fiestu síce okamžite zrušili, no problémy sa ešte len vtedy začali. "Po tom škandále sme mali problém aj dostať sa domov, organizátori nám nechceli zaplatiť ani už dohodnuté cestovné a nedovolili nám asi týždeň ani len opustiť hotel. Nakoniec sa nám to podarilo, požiadali sme o pomoc aj veľvyslanectvo, ale celkovo sme z tej fiesty nemali dobrý pocit. A to najmä vtedy, keď sme sa dozvedeli, že tam zahynul jeden pilot a ďalší sa zranili pri páde iných troch balónov."

Príčinou toho nešťastia boli amatérsky a necertifikované vyrobené ventily na propán-butánových fľašiach. Tie sa použili prvýkrát až tam a vo vzduchu spôsobili výbuch plynu. Pre Ľ. Lelovitsa to bolo poučenie, že keď sa človek nechá zlákať dobrými prodmienkami na zahraničnú fiestu, radšej by mal byť opatrný a dôkladne si ešte pred jej začiatkom preveriť organizátorov.

Najbezpečnejšie sa lieta na rovine, ale podľa znalcov z toho nie je až taký zážitok ako niekde v horách alebo tam, kde sa dá kopírovať terén. "Skvelé je "nechať sa ťahať" napríklad po nejakej doline v horách, aj preto tak radi chodievame v zime lietať do Álp. Zas na rovine sa dá letieť nižšie a dajú sa pekne sledovať napr. zajace a srnky. Zvieratá sa nás však väčšinou boja, keď nás vidia, väčšinou bezhlavo utekajúú preč. Ale spomínam si na buvoly vo Filipínach, ktoré na nás neveriaco čumeli, keď sme pristávali a ani sa nepohli. Tak sme na nich zapôsobili..."

Na Slovensku sú zhruba dve desiatky teplovzdušných balónov. Keď niekto ďalší chce rozšíriť ich počet, mal by ovládať aspoň základné fyzikálne zákonitosti a mať štátne pilotné skúšky na lietadlo, keďže balón je vlastne istým spôsobom lietadlo. Skúšky podľa Ľ. Lelovitsa nie sú extrémne náročné, no musíte byť na nich dôkladne pripravení. "Pozostávajú z teoretickej a praktickej časti a je potrebné vyznať sa v meteorológii, navigácii, vzdušných prúdoch, a konštrukcia balóna. Takisto musíte ovládať navigačné značky na letiskách, prácu s vysielačkou, byť zdravotne spôsobilý a každé dva roky si nechať skontrolovať svoj zdravotný stav. Dotyčný človek by mal byť komunikatívny, rozvážny a trpezlivý a v žiadnom prípade to nesmie byť nervák... Hoci máme skúsenosti, že tí, čo sú nervózni na zemi, sú vo vzduchu úplne kľudní. Nuž, náš šport je hobby pre rozvážnejších ľudí."

Samozrejme, veľkú úlohu v "Lelovom" rozhodovaní hrali aj finančné náklady. Na začiatku svojej balónovej kariéry však mal šťastie, "svoj balón kúpil za veľmi prijateľnú cenu okolo 600 000 Sk,aj to polovica bola na splatky a na druhú prispel sponzor. Dnes by zaňho dal značne viac. "Bežný balón s objemom 2 600 metrov kubických s kompletnou výbavou sa dá teraz kúpiť so všetkou výbavou za cca milión Sk. Réžia jedného letu bez amortizácie auta a balóna je aspoň 3000 Sk. Keď to porovnáme s tým, že ak ide štvorčlenná rodina do Álp lyžovať, minie možno dokopy tiež toľko. Každý si však môže rozmyslieť, čo je preňho zaujímavejšie. Ja by som však rozhodne nemenil, v balónovom lietaní som našiel zmysel svojho života..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.