život zasvätil starostlivosti o dreviny, desaťročia riadil výsadbu, ochranu, prerezávku v lesných správach po celom Zemplíne.

Maxim však nie je len lesníkom, ale aj dendrológom. Tejto vede o drevinách, ktoré rastú mimo lesného fondu, sa venoval už od študentských čias. Popri svojej práci za vyše dvadsať rokov zmapoval všetky okresy Zemplína aj iné oblasti Slovenska. Vlastnoručne zameral a preskúmal desiatky neobvyklých stromov nachádzajúcich sa v urbanizovanom prostredí.

Množstvo zozbieraného materiálu o dendrologických unikátoch Ladislav Maxim roky publikoval v regionálnej tlači a neskôr ho premietol aj do knižnej podoby. Zaujímavá publikácia s názvom Vzácne dreviny okresov Sobrance a Michalovce podrobne popisuje výnimočné stromy v 29 zemplínskych obciach a mestách. Knižka vyšla v roku 1998 vo vydavateľstve Domu Matice Slovenskej v Michalovciach.

Vďaka tejto knihe sa môžeme napríklad dozvedieť, že najmohutnejšie stromy na Slovensku sú v kaštieľnom parku v Strážskom, že v Sobranciach sa nachádza dimenzný rekord vzácneho korkovníka amurského, ktorý rastie len v rusko-čínskom pohraničí, alebo že v michalovskom parku rastie jediný druh duba na celom Slovensku.

Svoju lásku k prírode preniesol Maxim doslova aj priamo domov. Za domom totiž vysadil unikátny park. Ak sa naňho pozornejšie pozriete uvedomíte si, že stromy majú zvláštnosti, s ktorými ste sa na Slovensku nestretli. Väčšina z nich totiž pochádza z cudzích krajín. Niektoré preto nenájdete v ponukách ani tých najväčších záhradných firiem. Maxim má tak pravdepodobne najvzácnejšiu záhradu v Zemplíne.

Stromy vo vinici

Keď sa v roku 1976 presťahoval do Sobraniec, od rodičov dostal osem árový pozemok. Začal sa pohrávať s myšlienkou, že vytvorí záhradu cudzokrajných stromov, túžil najmä po vzácnych ihličnatých stromoch. Spomína, že vtedy štát prísne kontroloval dodržiavanie "stavebnej čiary", preto mu nezostávalo nič iné len sadiť dreviny za domom. Tam však bolo vinica, o ktorú sa jeho otec vždy príkladne staral. Maxim si cenil jeho prácu, preto aj keď bol lesník a vinná réva nepatrila k jeho záľubám, vinicu sa rozhodol zachovať. "Stromy som vysádzal len na miestach, kde štep vyhynul," spomína.

Dreviny tak rozmiestňoval bez pomoci záhradného architekta, len na základe vlastnej fantázie. "Riadil som sa obrazotvornosťou získanou za študentských čias. Veľa parkových objektov som mal možnosť vidieť po celom Slovensku, ale aj v zahraničí," vysvetľuje.

Dreviny z celého sveta

Voľný priestor v Maximovej záhrade sa pomaly zaplnil. Dnes tu môžete napočítať dvadsaťpäť druhov ihličnatých a osemnásť druhov listnatých stromov a krov. Ťažko by sa tam našlo miesto pre ďalší strom, popínavé rastliny sa tiahnú aj po stenách domu a plotoch, záhrada je predelená niekoľkými druhmi živých plotov. Ide väčšinou o dreviny, ktoré na Slovensku tak ľahko neuvidíte, ich domov je v zahraničí. Najpočetnejšie zastúpenie v jeho záhrade majú severoamerické hospodárske dreviny. Pri niektorých stromoch je ich cudzí pôvod zrejmí už z názvu - tsuga kanadská, jedľa španielska, tuja západná, javor japonský, borievka čínska...

Že nie ste v obyčajnej záhrade zistíte aj vtedy, keď ju navštívite po daždi. "Vtedy je tu iný vzduch ako v ovocnej záhrade, oveľa ľahšie sa tu dýcha. Tieto stromy majú totiž intenzívnejší proces fotosyntézy," vysvetľuje.

Maxim sadeničky kupoval na sadovníckom trhu, ďalšie dostal od kolegov - lesníkov z celého Slovenska, niektoré objavil v školských strediskách okrasných drevín. "Väčšine cudzokrajným drevinám sa tu darí, aj keď nedosahujú domovské hrúbkové a výškové dimenzie," opisuje Maxim ich vývoj. Semená stromov sa však musia vo väčšine prípadov zohnať z domovskej krajiny.

Za najvzácnejšie vo svojej záhrade považuje Maxim jedle. "...jedľa balzamová, obrovská, španielska, kolovadská........," vymenúva. K týmto drevinám má zvláštny vzťah. "Z jedle som robil diplomovku, akosi mi prirástli k srdcu. Možno preto, že na Slovensku tieto stromy už desaťročia odumierajú," hovorí. Tie privezené zo zahraničia sa paradoxne dokážu na Slovensku dobre adaptovať.

K naozajstným unikátom patrí jedľa španielska so zvláštnym, mimoriadne pevným oihličnením. "Rastie len v Pyrenejach. Španieli však tento strom vydrancovali. Preto ho tam už musia chrániť oplotením a strážnou službou," hovorí Maxim.

Dimenzným rekordom je v Maximovej záhrade jedľa obrovská. "Kolegovia lesníci neveria, že tu rastie len 26 rokov." Svojou formou je zase výnimočný smrekovec ovisnutý. Všimnúť si nemožno ja netradičný hrabový živý plot. "Prvýkrát som videl plot z hraba vo viedenskom parku Schenbrun, bol však vysoký niekoľko metrov. Keď som sa vrátil domov, rozhodol som sa podobný vysadiť."

Škodcovia sa záhrade vyhýbajú

Za 29 rokov Maximovu záhradu nepostihla žiadna vážnejšie prírodná pohroma. "Je to zvláštne, ale keď na jar kontrolujem výhonky, nikdy nenájdem žiadnych škodcov." Starať sa o stromy treba len keď v zime sneží. "Na ihličnanoch sa držia mokré snehy. Smerom k vrcholku sú konáre najkrehkejšie, preto treba sneh pozmetať dole," dodáva.

Veľké plány so svojou záhradou už Maxim nemá, ďalšie dendrologické unikáty by tu nemali priestor na svoj rast. Zamýšľa ešte vysadiť kvalitný trávnik. "Zvyšok je na manželke. Priestor pre jej kvety som tu nechal," povie.

Fantastické stromy

Mottom Ladislava Maxima je výrok rímskeho filozofa Pliniusa: "Najväčším darom Boha ľudstvu bolo, že mu dal stromy a lesy". Maxim však hovorí, že naša spoločnosť si tieto prírodné skvosty dostatočne necení. Preto ho zvlášť trápi rozhodnutie sninskej samosprávy predať mestský park pre výstavbu supermarketu. "Ten park som pomáhal vytvoriť, keď som pracoval na lesnej správe v Uliči. Bol tam len močiar, napriek tomu sa väčšine vysadených stromov podarilo ujať, čo bolo neobvyklé. Je to neúcta k práci desiatok ľudí, ktorí sa o to zaslúžili," hovorí smutne.

Význam stromov vidí v niekoľkých rovinách. "Dotvárajú jedinečnú estetiku životného prostredia a je v nich aj trocha nezvyčajne romantiky. Ich ochrana a zachovanie je však jednou z najzmysluplnejších činností v živote človeka, lebo nezištne necháva za sebou vzácne dedičstvo pre ľudí, ktorí prídu po nás." Tieto veci sa snaží pripomínať aj mládeži pri besedách v miestnych školách i gymnáziu v Sobranciach. "Žiaci nevedia, aké prírodne vzácnosti majú v okolí." Podľa Maxima si pre svoju jedinečnosť určite zaslúžia, aby sa starostlivosť o ne zlepšila. "Nikto nemá právo povedať, že nejaké stromy v mestskom prostredí možno vyrúbať, lebo ich je dostatok," dodáva.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.