ten nastavajúci hospodársky rok bude ešte lepší a tak začína už teraz prijímať opatrenia. K týmto opatreniam sa zaraďuje aj starostlivosť o pôdu, t. j. zlepšenie fyzikálneho stavu pôdy a jej výživného stavu. Hnojenie pôdy organickými hnojivami (vyzretý maštaľný hnoj, kompost a iné) je základný faktor zlepšovania fyzikálnych vlastností pôdy a výživného stavu. Dobre vyzretý maštaľný a iný hnoj, kompost a pod., by sme mali zapracovať do pôdy jedenkrát za 3 - 4 roky aspoň v priemernej dávke vždy v jesennom období. Veľmi dôležité je hnojenie priemyselnými hnojivami. Keď chceme zistiť zásoby jednotlivých živín a pôdnu reakciu, je dobre dať si vykonať rozbor pôdy.
Zo základných živín je vari najdôležitejší vápnik, ktorý má mnohostrannú funkciu, predovšetkým nasycuje pôdny komplex, neutralizuje kyslú reakciu pôdy a zlepšuje jej fyzikálne vlastnosti. Hnojenie vápenatými hnojivami (jednozložkovými) vykonávame v jesennom období v priemernej dávke 3 - 6 kg/m2. Hnojenie jednozložkovými vápenatými hnojivami nevykonávame priamo k rastline. Nedostatok vápnika v našich záhradkách môžeme zistiť veľmi jednoduchou metódou, a to keď na pôdu nakvapkáme ocot, alebo kyselinu chlorovodíkovú a na povrchu pôdy sa nevytvárajú bubliny, pôda má nedostatok vápnika. V horských a podhorských oblastiach, teda v našich podmienkach, treba aplikovať vápenaté hnojiva každý tretí až piaty rok. Niektoré rastliny nie sú citlivé na mierny nedostatok vápnika, ide hlavne o zemiaky a bôb. Nedostatok vápnika vo výžive rastlín spôsobuje rôzne poškodenia rastlín, predovšetkým u mladých rastlín. Staršie listy rastlín žltnú medzi žilkami. Nové výhonky hnednú, neskôr červenejú až hynú. Napríklad u rajčín odumiera vegetačný vrchol. Pehovitosť uskladnených jabĺk má tiež súvislosť s nedostatkom vápnika. Nadbytok vápnika je tiež nežiaduci. V prípade, že pôda ho obsahuje väčšie množstvo, rastliny dostávajú tzv. chlorózu (žltobiele vyfarbenie listov aj celých rastlín). Poznáme aj vápnomilné rastliny ako cibuľa, cesnak, kapusta, kel, karfiol a pór, ktoré sa vedia prispôsobiť nadbytku vápnika v pôde. Niektoré rastliny zasa znášajú slabo kyslú aj slabú alkalickú pôdnu reakciu, ako napríklad mrkva, petržlen, melón, rajčiak, uhorka, šalát, zeler, egreš, jabloň, marhuľa a niektoré okrasné rastliny ako kosatce, tulipán. Nadmerné množstvo vápnika v pôde má za následok rýchlejší rozklad organickej hmoty (maštaľného hnoja), porušuje sa rovnováha živín, čo má za následok rôzne ochorenia. Preto musíme dbať, aby výživa rastlín bola vyrovnaná.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
