1953. Obehová štátovka je chránená vodotlačou, čo jednoznačne dokazuje, že leták bez vodoznaku nespĺňa kritériá zákonného platidla. V hornej časti averzu a reverzu je jasne čitateľný text, ktorý by mal byť odozvou na menovú reformu.
Šírenie letákov bolo oficiálne zakázané, napriek tomu sa dostali k ľuďom. Najčastejšie ich vyhadzovali z balkónov, najmä v západných Čechách. Zachovali sa dodnes ako historický dokument na obdobie menovej reformy v roku 1953. Na rozdiel od platných štátoviek, letáky boli vytlačené na obyčajnom papieri.
Takmer každá menová reforma má svoje úskalia, ktoré nepriaznivo vplývajú na občanov. V tom čase prišlo obyvateľstvo o takmer všetky úspory. Ľudia sa veľmi ťažko vedeli vyrovnať s následkami menovej reformy. Papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva.
Formálne záležitosti okolo výroby nových bankoviek a mincí mali na starosti námestník ministra financií Jaroslav Kubeš a Ing. Bohumil Sucharda. Zmluva o výrobe nových platidiel bola podpísaná 10. 4. 1953. Štátna banka získala za kov z neplatných mincí vyše 900-tisíc korún. Napriek mnohým nedostatkom mala menová reforma aj svoje výhody, pomohla rýchlejšie odbúrať lístkový systém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
