COMEBACK - Návrat okorenil A. Šoltis "chladnokrvným" gólom

bol vskutku vydarený. Po tom čo sa tatrancom nedávno upísal, pre zranenie hrať nemohol. Na súboj s trnavským béčkom však nastúpil. Popravde povedané, úplne v tichosti... "Zranil som sa ešte v Artmedii a tak som dnes vybehol na zápas po zhruba štyroch mesiacoch. Po futbale som bol hladný, netajím. Avšak, vhupol som do nového mužstva. Takže na nových spoluhráčov si na ihrisku musím ešte zvykať. Mal to byť nakoniec akýsi "voľnejší" zápas. Napriek tomu, že doma sme "museli" vyhrať a dať tak trochu zabudnúť na výsledky, ktoré mužstvo dosahovalo na ihriskách súperov, určitý tlak tam bol. Cieľom 1. FC Tatran Prešov je postúpiť, čo velí pravidelne bodovať. Sprvu nám chýbalo v koncovke šťastie. Boli sme trochu nervózni. Chlapcom so aj ja v kabíne vravel, že nesmieme ustať v bojovnosti a súpera čoskoro zlomíme," vyriekol po zápase staronový debutant A. Šoltis (na snímke). Iný by bol priebeh, ak by bol gól padol už v úvode. "Samozrejme, takéto zápasy sú naozaj o prvom góle. Trnavčania bránili deviatim hráčmi. Ľahšie im bolo búrať ako nám stavať, tvoriť. Súpera sme priklincovali na jeho polovicu a naša vytrvalosť nakoniec slávila úspech." Nastúpili ste po dlhej pauze a na trávniku vydržali do poslednej minúty. Dokonca, posledné sekundy súboja patrili jednoznačne vám. Strela zo štandardnej situácie do žrde a po chvíli gólová bodka zápasu vo vašom podaní chladnokrvným spôsobom, "lobom" cez brankára hostí... "Tých sedemdesiat minút bolo ešte celkom dobrých. Snažil som sa čo mi sily stačili. Za stavu 2:0 som však mal toho už plné zuby. Keď som mlel pomaly z posledného, prišli momenty, ktoré spomínate. Ukázalo sa, že hrať je treba stále do samého konca. A útočník je tam hlavne na to, aby dával góly. Som rád, že po tých, ktoré som nastrieľal za Prešov na prvoligových trávnikoch prišiel aj tento. Verím, že nebude v drese 1. FC Tatran mojim posledným."