metropoly východu. Bol tvorivým útočníkom, nepohrdol ani streľbou, čo dokumentoval aj v dvoch najvyšších súťažiach. Vynikal tiež rýchlosťou, takže MUDr. Tibor Weiss (nar. 22. októbra 1930) potvrdil značku vysokej kvality nielen ako stomatológ, ale tiež ako futbalista košických celkov Dynama, Dynama ČSD a Spartaka VSS, ďalej Tatrana Prešov a napokon Lokomotívy Košice, v ktorej farbách sa rozlúčil s aktívnou činnosťou. Košický rodák upútal pozornosť okolia tým, že sa vedel pripraviť na svoje civilné povolanie zubára, čo bolo v tých časoch dvojnásobne ťažké, avšak pritom dokázal rozdávať ukážky z krásy hry, ktorú neraz ošperkoval aj gólmi.
Objaviť údaje o Tiborovi po polstoročí nebolo ľahké. Prameň na ceste k poznatkom komplikovalo najmä to, že v tlači, bez toho, aby si niekto overil správnosť jeho mena, písali ho zväčša ako Weis. Jedno "esko" z mena mu už v tých rokoch niekto sprivatizoval a všetci v začatej chybe svorne pokračovali ďalej. Náhoda nám nakoniec pomohla, a tak sme zistili, že išlo o brata profesora Technickej univerzity v Košiciach, známeho bývalého ligového rozhodcu a v súčasnosti delegáta SFZ Gabriela Weissa. Mladý Tibor mal 19 rokov, keď v poslednom jarnom kole v roku 1949 obliekol po prvý raz seniorský ligový dres Dynama. Mužstvo hralo v Sliezskej Ostrave, kde prehralo 1:3, ale on ako nováčik sa predstavil v role mazaného rutinéra, keď dal jediný gól Košičanov, ktorí sa na ihrisku predstavili v zostave: Matys Zibrinyi, Tesár, Labodič Hučka, Steiner Gašparik, Dobay, Weiss (a nie Weis), Kertész, Čiták. V lete sa Dynamo zlúčilo s ŠK Sparta Železničiari a po tejto fúzií sa ocitol v béčku. Starší hráči už nechceli na lavičku, preto si na ňu nevoľky sadali mladší. Aj on musel čakať na ďalší ligový štart v drese Dynama ČSD až do 4. mája 1952. V ten deň Košičania hostili Vítkovické železárny, ktorým podľahli 0:1 v zostave: Beller Iľko, Pásztor, Gašparík Zibrinyi, Fecko Weiss, Gajdoš, Dobay, J. Vaško, Greškovič. Napriek prehre nesklamal. Hral potom do konca ročníka, strelil tri prvoligové góly, ale ani tie nepomohli mužstvu na záchranu. Starí priaznivci košického futbalu i jeden z málo žijúcich spoluhráčov Ján Gajdoš svorne tvrdia, že to bol pre každého súpera veľmi nepríjemný hráč. Jednak rýchlosťou a tvorivými schopnosťami, takže všetci obrancovia mali z neho veľký hlavolam. Nuž, nečudo, že si to všimli aj noviny, ktoré vyzdvihovali jeho výkony vo viacerých stretnutiach. Napríklad v päťdesiatom druhom sme zaregistrovali výrazné víťazstvo Košičanov nad Armaturkou Ústí. Pri výsledku 6:1 čítame, že dva góly víťazného tímu strelil Weiss, ktorý popri rýchlosti vynikal vynaliezavosťou v každej situácií. Priaznivú kritiku mal aj v Žiline, kde napriek prehre 1:3 si vyslúžili dobré vysvedčenie iba Zibrinyi, Iľko, Fecko zhodou okolnosti hráči, z ktorých každý už mal na konte nejaký reprezentačný štart a on. Osobitnú pochvalu siedmej veľmoci si vyslúžil po zápase Košický kraj Levíčatá ČSO (3:2). Poverenie reprezentovať východ dostalo Dynamo ČSD, ktoré nastúpilo v zostave: Beller Iľko, Zibrinyi, Pásztor Gašparík, Fecko Dobay, Gajdoš, Weiss, Vaško, Greškovič. Prečo sa mu ušlo takéto priaznivé hodnotenie? Po akcii celého útoku prispel k vedúcemu gólu, ktorý strelil Gajdoš, po ňom Weiss najskôr prekonal Houšku a nakoniec i striedajúceho brankára Chudobu. Rozlúčkový zápas v drese Dynama ČSD zohral v záverečnom 26. kole, v ktorom 30. novembra 1952 podľahlo NV Bratislava 1:5 v tomto zložení: Doboš (Beller) Vaško, Labodič, Soták (Pásztor) Gašparík, Fecko Weiss, Čiták, Pollák, Gajdoš, Greškovič. Po zostupe Dynama ČSD obliekol v roku 1953 v B skupine celoštátnej súťaži bola iba jednokolová dres Spartaka VSS Košice. Hráčsky káder tvorili: Doboš, Fodor Felszeghy, Tesár, Hučka, Labodič, Leško, Weiss, Pintér, Mravec, Kozák, Schwarz, Polívka, Buberník, Jančík, Fúrik a Bačo. Strojári obsadili v súťaži 5. miesto a pokračovali v nej aj ďalší rok, lebo vyhrali dvojkolovú kvalifikáciu s Lokomotívou. Keďže exceloval medzi známymi menami, v roku 1954 VSS hral už bez Weissa, ktorý aj s ďalšími Košičanmi Zibrinyim, Fecko, Čitákom I., Čitákom II. a Tesárom bojoval o ligové body za prešovský Tatran. Medzi jeho žrďami v tom čase stáli brankári Vrábel a Tibenský, v poli nastupovali Semeši, Ján Karel, Kušnír, Malaga, Tesár, Eliášek, A. Varga, F. Varga, Jakubík, Petroš, Valášek, Kuchár, Kováč a v role hrajúceho trénera nedávno zosnulý Jozef Karel. Bol to ináč jeden z najťažších ročníkov Prešova medzi čs. elitou. Príchod spomínaných Košičanov bol veľmi vítaný, lebo na základnú vojenskú službu museli narukovať bratia Pavlovičovci, útočník Šimanský už bol v mužstve Tankistu Praha, kde z Tatrana narukovali i Košičan Gajdoš a Ján Sabol. Nebyť košických príchodov, možn
