Kamarátov zarmútil, seba potiahol

snímke vľavo), ktorý strelil v deviatej minúte jediný a víťazný gól Žilinčanov, už za Poprad dva razy hrával. Zahral sa ako rival na Zora pomstiteľa? "Mne sa tu hra vždy dobre, nebral som to nejako osobne. Tento štadión mi sedí, je mi sympatický. Vynikajúci je ľad aj atmosféra a to ma vie motivovať. Som rád, že som rozhodol o troch bodoch," pripomenul skúsený útočník. Toho k Podtatrancom viažu dve etapy. Najprv v HK Tatravagónka ŠKP strávil celú sezónu a napriek tomu, že bol záujem o jeho služby, rozhodol sa vyskúšať českú extraligu. Zamieril do Liberca, odtiaľ do Jihlavy. Tam mu to ale nepasovalo a tak sa vlani v jeseni ocitol znovu na východe. Lenže tentoraz jeho pôsobenie vydržalo iba krátko. "Tuším nejaké dva-tri mesiace. Potom ale prišlo rozhodnutie vedenia klubu a ja som sa musel porúčať. V žiadnom prípade som ale nemal ťažké srdce na nikoho. Bral som to ako normálny život, dnes obliekate dres jeden dres, na druhý deň už ale nie." Zvyšok minulého ročníka bol preňho rozpačitý, trénoval s juniormi Slovana, potom v play off pôsobil na farme v Trnave. Naostatok sa dostal pod Dubeň. V Poprade sa ale nemusí schovávať ani chodiť kanálmi a na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že v nedeľu obral domácich o radosť. "Mám tu pár priateľov, kamarátov, dobre vychádzam s funkcionármi. Pozdravil som sa s nimi i naposledy." Určite ale závidí v kútiku duše tým, čo sú na súpiske momentálne a možno ľutuje, že neprišiel pod Tatry v tomto roku. "Poprad má naozaj kvalitný káder, do hokeja ide dosť peňazí a preto je namieste boj o najvyššie méty," komentoval dianie autor podľa jeho slov šťastného zásahu, keď vystrelil bekhendom a ani nerátal, že puk sa dostane do sieťky. "Zakončovateľ musí mať aj takéto okamihy, no ani vo sne mi nezišlo na um, že to bude vlastne gólová bodka za stretnutím. Dosiaľ sa mi príliš nedarilo a tak verím, že sa už sa odrazím k lepšej hre."

A - mimochodom - Rudo striktne nezavrhol ani to, že by sa v popradských farbách mohol objaviť i do tretice, lebo každému sa tu priamo môže pozrieť do očí a jeho vzťahy s tunajšími ľuďmi sú nadštandardné. No momentálne je chlebík, ktorí pečú Žilinčania a ak nechce zostať hladný, musí dať osobné pocity bokom.