myšlienky sú pre vás iba science-fiction. Najradšej by ste so všetkým poriadne tresli a vykašľali sa na svoje povinnosti. Kedy sa však z takejto nálady stáva naozajstná depresia?

"Vo väčšine prípadov ide skôr o vlastný pocit stiesnenia. Sám človek si diagnostikuje depresiu, aj keď v podstate ide o zmenu nálady. O depresii hovoríme vtedy, ak nejaký stav trvá už dlhšie. Vtedy nestačí len pomoc psychológa, ale je potrebný aj psychiater," hovorí PhDr. Anna Truksová z Pedagogicko-psychologickej poradne pre stredné školy v Košiciach. Depresia je porucha nálady, afektívna porucha, sprevádzaná pocitmi skleslosti, úzkosti, zníženého sebavedomia a smútku. "Pri depresii človek pociťuje vlastnú neschopnosť, úbytok síl a energie, zhoršenie pozornosti, pamäte. Z tohto všetkého obviňuje sám seba. Kedysi bola depresia vnímaná ako pocit melanchólie a pesimizmu," vysvetľuje PhDr. Truksová. Najčastejšie sa popisujú dva druhy depresií, a to reaktívna a endogénna depresia. V prvom prípade poznáme príčinu zmeny nálady, v druhom príčina zdanlivo neexistuje. U väčšiny mladých ľudí nejde o klasickú dlhotrvajúcu depresiu, ale o krátkodobé rozladenie, ktoré všetci poznáme pod pojmom "depka". Takýto stav je sprevádzaný pocitmi podobnými ako pri depresii, no nie je taký závažný.

Jednou z príčin "depiek" je škola a všetko s ňou spojené. "Študenti majú isté povinnosti, ktoré nestíhajú zvládať. Nevedia sa rozhodnúť, čo skôr, sú unavení a tým sa dostávajú do bludného kruhu, no zároveň odmietajú v tomto bludnom kruhu fungovať," myslí si psychologička. Nikdy nie je všetko perfektné, a preto, aj keď sa človeku darí v škole, objaví sa ďalšia častá príčina "depiek", a to nešťastná láska. Či už je to rozchod, alebo neopätované city, človek väčšinou hľadá chybu v sebe. "V takýchto chvíľach je najdôležitejšie, aby prišiel niekto blízky, kto dokáže povzbudiť sebavedomie smutného človeka," pokračuje PhDr. Truksová. Avšak používať frázy typu "neboj sa, všetko bude lepšie," alebo "čas všetko vylieči," v danej situácii človeku veľmi nepomôže. Naopak, niekedy to ešte viac ubíja.

"Čo môže byť pre mňa horšie? Nejako sa cítim, viem, že som smutný, bojujem s tým a niekto, od koho by som chcel objatie, porozumenie, alebo aspoň mlčanie, mi nedá na ten pocit právo... Určite je dôležité nebagatelizovať danú situáciu a skôr sa vcítiť do pocitov človeka a prijať ich také, aké sú. Nedohovárať, ani neutešovať, pretože tým len dávame najavo, že chceme zmeniť jeho náladu a teda nechceme pochopiť situáciu, v akej sa smutný človek nachádza," hovorí psychologička. Takisto pomáha, ak sa vyplačete, vykričíte, či vyrozprávate. Aj keď možno pre danú chvíľu neviete, prečo vám vlastne stekajú slzy po lícach, odplaví sa nimi ťaživý pocit. Spravte niečo, čo vás baví, či si už pustíte dobrú hudbu, alebo dáte svoje pocity na papier v podobe básne, či poviedky.

Ak však zmenená nálada trvá dlhšiu dobu niečo sa s vami deje, vstávate s pocitmi, že sa vám nič nechce, neveríte si, nikto v okolí vám nerozumie a to, čo vás tešilo, vás už neteší, vtedy je potrebné vyhľadať odborníka. Dôležité je spraviť prvý krok a prísť sa porozprávať najprv s psychológom. "Z môjho pohľadu k nám prichádza oveľa viac mladých ľudí, ktorých trápia práve poruchy nálad," hovorí PhDr. Truksová.

V Pedagogicko-psychologickej poradni na Zádielskej ulici v Košiciach sa 26. októbra uskutoční poradenský deň práve na témy ako si získať a uchovať sebaúctu, zdravé sebavedomie a pocit pohody, ako bojovať s úzkosťou a depresívnymi rozladami a ako sa stať alebo nestať obľúbeným v triednom kolektíve.

Frázy, ktoré dokážu človeka v "depke" ešte viac ubíjať:

Nikdy nie je tak zle, aby to nemohlo byť ešte horšie.

Čas všetko vylieči.

Neboj sa, bude lepšie.

Čo bolí, to prebolí.

Mať tak tvoje problémy.

Život je príliš krátky na to, aby sme ho strávili v "depkách".

Nemysli na to.

Čo človeka v "depke" povzbudí:

Empatia, teda vcítiť sa do pocitov toho druhého.

Nepodsúvať mu, nech sa cíti inak.

Neutešovať a nedohovárať, skôr poľutovať.

Dať mu možnosť vyrozprávať sa.

Poplakať si, vykričať sa.

Povedať, že ho máme radi.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.