takéhoto "obráteného" príslovia možno uviesť Čínu. Čína zaznamenáva v ostatných rokoch búrlivý ekonomický rozvoj, ktorý ak bude pokračovať privedie túto krajinu na prvé miesto na svete z hľadiska ekonomickej sily (meranej hrubým domácim produktom). Tento rozvoj prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne Číňanov, i keď toto zvyšovanie postupuje v rôznych častiach tejto obrovskej krajiny rôznym tempom. Ekonomický rozvoj Číny je však sprevádzaný aj jedným veľkým negatívom, ktorým je neustále narastajúce znečisťovanie atmosféry. Globálne atmosférické mapovanie výskytu kysličníka dusičitého (NO2), uskutočnené prístrojom GOME na družici ERS-2 a prístrojom SCIAMACHY na družici Envisat, totiž ukázalo, že najväčšie množstvo NO2 v zemskej atmosfére sa vyskytuje nad Pekingom a nad severovýchodnou, ekonomicky najrozvinutejšou oblasťou Číny. Informácie o tom boli uverejnené v článku, ktorý nedávno publikoval prestížny britský vedecký časopis Nature. Publikované výsledky sa získali v rámci programu Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý má názov Dragon (drak). V rámci tohto programu európski a čínski vedci monitorujú kvalitu ovzdušia nad územím Číny a predpovedajú jej ďalší vývoj. Monitorovanie ukázalo dramatický nárast podielu kysličníkov dusíka v ovzduší nad čínskym územím. Spomenuté kysličníky sa do atmosféry dostávajú z tepelných elektrární, závodov ťažkého priemyslu a z výfukov dopravných prostriedkov. K produkcii týchto oxidov prispieva aj spaľovanie biohmoty a mikrobiálna aktivita v pôde. Emisia oxidov dusíka sa od predindustriálnej éry zvýšila približne šesťnásobne a nad mestami je približne tisíc ráz viac NOx než nad hladinou mora ďaleko od pevniny (a tým aj od priemyselných aktivít). Pôsobenie veľkého množstva kysličníka dusičitého môže u človeka spôsobiť poškodenie pľúc a dýchacie problémy, ale zatiaľ sa málo vie o dôsledkoch dlhodobého pôsobenia zvýšeného množstva týchto oxidov v atmosfére na zdravie človeka. Prítomnosť tohto plynu však vedie k produkcii ozónu v nízkych vrstvách atmosféry a tento ozón je toxický a je hlavnou súčasťou tzv. fotochemického smogu. "Zatiaľ čo zvislé rozloženie koncentrácie dioxidu dusíka nad strednou a východnou Európou a nad časťou východného pobrežia USA bolo buď statické alebo vykazovalo mierny pokles, nad Čínou je badateľné výrazné zvýšenie tejto koncentrácie," povedal John Burrows z univerzity v Brémach. Údaje z prístroja GOME a neskôr z prístroja SCIAMACHY ukázali, že hodnoty dioxidu dusíka narástli o približne 50 % od roku 1996, a tento trend pokračuje. Snímače na družiciach sú jedinou efektívnou metódou, umožňujúcou globálne a regionálne monitorovanie atmosféry. Prístroj GOME (Global Ozone Mapping Experiment, čiže experiment globálneho mapovania ozónu) mal rozlišovaciu schopnosť 320 x 40 km, prístroj SCIAMACHY (Scanning Imaging Absorption Spectrometer for Atmospheric Chartography, čiže skenovací zobrazovací absorpčný spektrometer pre atmosférické mapovanie) má rozlišovaciu schopnosť zlepšenú na 60 x 30 km.
Rast podielu kysličníkov dusíka v atmosfére je neželaný vedľajší produkt ekonomického rozvoja. Búrlivý rozvoj čínskeho priemyslu viedol k tmu, že Čína sa už stala najväčším svetovým spotrebiteľom medi, hliníka a cementu a druhým najväčším importérom ropy. K rastu znečistenia ovzdušia prispieva aj rýchly rast počtu motorových vozidiel, ktorých počet sa každých niekoľko rokov zdvojnásobuje. Koncentrácia oxidov dusíka nad Čínou sa pritom badateľne mení podľa ročných období. Vyššia koncentrácia je v zimnom období, a to najmä kvôli väčšiemu množstvu spaľovaných fosílnych palív. Vzniknuté oxidy dusíka pretrvávajú v zimnom období v atmosfére dlhšie ako v slnečnom lete. Na programe Dragon sa okrem agentúry ESA podieľa aj čínske Ministerstvo vedy a techniky a Národné centrum diaľkového prieskumu.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
