debata o vtáčej chrípke.
To, čo je reálne, čo sa stalo a čo vieme, je, že od r. 1997, čo vtáčí vírus prvýkrát zistili, bol prenos na ľudí zaznamenaný v 130 prípadoch, z čoho je po smrti 60 duší. Všetko v južnej Ázii a všetko takí, čo mali priamy, takrečeno intímny (v zmysle pracovný - tak hovoria experti) styk s hydinou. Momentálny rozdiel oproti minulosti je v tom, že vírus začal kolovať po svete, docestoval aj do Európy. Nebezpečenstvo nákazy hrozí iba úzkej skupine tých ľudí, ktorí prichádzajú s vtákmi či hydinou do najtesnejšieho kontaktu. Preto sa ešte ako-tak dá rozumieť tomu, ak agentúry prinášajú správy typu, že "chorvátsky policajt sa bál dotknúť mŕtveho vrabca". Napokon, aj Európska komisia odporučila - okrem iného - "nedotýkať sa mŕtvej hydiny" a jesť len prevarené mäso...
Príčinou, pre ktorú sú hystéria a obrovský mediálny priestor, čo téma dostáva, prehnané, je fakt, že možnosť prenosu na ľudí síce existuje, ale presne v tejto chvíli - ako aj v každej inej - je veľmi nízka. EK dokonca tvrdí, že pre väčšinu občanov EÚ - nulová. Veľmi pravdepodobné, dokonca na 90 percent - tvrdia odborníci - je "iba" toľko, že v akomsi stredno- až dlhodobejšom horizonte, čo niektorí vymedzujú v intervale 5 rokov, iní do r. 2018, patogénny vírus vtáčej chrípky celkom iste zmutuje do formy, v ktorej napadne aj človeka. Nie preto, že by musel, alebo to mal zapísané v génoch, ale vyplýva to z historickej skúsenosti, pričom sa spomínajú najmä španielska chrípka po 1.svetovej vojne a hongkongská v r. 1968. Experti skrátka tvrdia, že chrípkové pandémie, ktoré vyvolávajú vírové kmene, proti akým nemáme vytvorené protilátky, sa vyskytujú v istých pravidelných cykloch a zvýšená frekvencia tejto vtáčej je akýmsi signálom, že čas sa pomaly napĺňa.
Zblázniť sa a vyhlasovať výnimočné stavy, lebo v Rumunsku práve skapala tretia hus, v Turecku štyri sliepky, v Grécku volavka a v Británii jeden papagáj, je teda zjavne mimo misu. Rovnako zjavné je ale i to, že skôr-neskôr dostane chrípku aj nejaký operenec na Slovensku. Problém je teda v prvom rade veterinárny. Debata o hromadnom odstrele vtákov na ukrajinskej hranici či uvalení karantény na veľkofarmy hydiny je legitímna. Minister pôdohospodárstva sa už angažuje - doteraz mal iné starosti...
Otázka, že či robí dosť v tejto situácii rezort zdravotníctva, sa väčšmi ako dennej operatívy týka politických priorít tohto štátu. Rudolf Zajac, ako má vo zvyku, si z problému - i z voličov - trochu strieľal, keď hovoril o otužovaní, umývaní rúk a "podtlakovej jednotke", vďaka ktorej sme údajne pripravení aj lepšie, ako iné štáty. Kľúčové sú totiž predovšetkým metódy a prostriedky, ktorými sa Slovensko dokáže preventívne brániť pandémii, teda tomu, čomu sa v stredno- či dlhodobej perspektíve údajne nevyhneme.
Zhodnotiť to dokážeme - presnejšie odborníci - práve po predložení tzv. špeciálneho pandemického plánu, ktorým sme začali. Ide napríklad o množstvo vakcín a antiviriotík, ktoré je krajina pripravená nakúpiť, aby boli v štátnych hmotných rezervách k dispozícii, až nebodaj vtáčia chrípka medzi ľuďmi naozaj vypukne. Signály z rôznych krajín sú rôzne - niekde chcú zabezpečiť pokrytie pre 100 percent populácie, Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že minimum je štvrtina,na Slovensku bola reč o - zatiaľ - 6 percentách. Pričom preferované majú byť ohrozené skupiny.
Takýto rozptyl v percentách už nie je len o rozdielnom vnímaní miery ohrozenia, ale aj - resp. najmä - o rozdielnych možnostiach jednotlivých krajín. Isteže je dôležitá aj súčinnosť rezortov, vytypovanie ohrozených skupín, či dokonca vhodných miest na pochovávanie mŕtvych... Keby ale mala pandémia naozaj vypuknúť, nič podstatnejšieho ako rozhodnutie, akým množstvom antiviriotík sa zásobíme, neexistuje. A to je čisto politická otázka - koľko peňazí štát na elimináciu či zníženie hrozby obetuje.
Zajac nerád počúva pripomienky, že výdavky SR na zdravotníctvo sú v pomere k HDP jedny z najnižších v Európe (v roku 2006 to má byť okolo 6,5%). Má veľa pravdy, že nalievať do čiernej diery peniaze sa neoplatí. Áno - v tom nie je spor. Ale - reformy už prebehli, to predsa tvrdí on. A obrana pred pandémiou s potenciálom 5 až 150 miliónov mŕtvych po celom svete (experti) by mala stáť nad touto debatou. "Polopatisticky" povedané: Normálny štát nemôže uprednostňovať napr. investičné stimuly či agrodotácie pred vitálnymi ohrozeniami. Niet prioritnejšej funkcie štátu ako ochrana životov a zdravia občanov. Príliš hlasné meditácie politikov o vzťahu medzi pravdepodobnosťou hrozby a nákladmi jej potlačenia prezrádza isté deformácie vo vnímaní hodnôt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
