komisia. Podľa konečných výsledkov novú ústavu svojej krajiny podporilo 78 percent voličov, zatiaľ čo nesúhlas vyjadrilo 21 percent Iračanov. Voličská účasť dosiahla 63 percent. Spomedzi 18 provincií len v dvoch zaznamenali počet odmietavých hlasov vyšší než dve tretiny. Na vetovanie ústavy by bol potrebný nesúhlas troch irackých provincií.
Americkí predstavitelia podporujúci politický proces označili 63-percentnú účasť voličov na referende za úspech irackej demokracie. Na ľudovom hlasovaní sa zúčastnilo aj množstvo zástupcov nespokojnej sunnitskej menšiny. Hoci sa očakávalo, že Iračania ústavu schvália - vzhľadom na podporu dokumentu zo strany šiitskej väčšiny a jej kurdských spojencov vo vláde - výsledok referenda bol do poslednej chvíle neistý kvôli riziku regionálneho bojkotu hlasovania práve v provinciách s výraznou sunnitskou populáciou. V dvoch provinciách voliči povedali ústave jednoznačné "nie"; v provincii Anbár - sunnitskej povstaleckej bašte - proti ústave hlasovali až 96 percent voličov, zatiaľ čo v Salahaddíne - domovskom regióne bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna - vyjadrilo nesúhlas s ústavou 81 percent voličov. Konečné oficiálne výsledky oznámené včera však ukazujú, že tretia provincia - Ninive - hlasovala proti ústave len 55 percentami hlasov, čiže nedosiahla dvojtretinovú väčšinu, potrebnú na zamietnutie dokumentu. Vo všetkých ostatných irackých provinciách voliči ústavu schválili.
Nová ústava Iraku bola teda v celonárodnom referende prijatá. Politický proces v Iraku sa teda môže úspešne posunúť do ďalšej fázy, ktorá vyústi 15. decembra parlamentnými voľbami. Z nich vzíde nové Národné zhromaždenie s plnými ústavnými právomocami s mandátom na štyri roky. Ak by ústava nebola prijatá, iracký parlament by mal len dočasné právomoci na jeden rok, kým by nevypracoval nový návrh ústavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
