demonštrovali proti monarchii.
Zajtra, 28. októbra bude 87. výročie vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov - Československej republiky. Preto sa vraciame späť o 84 rokov, do roku 1921 na východné Slovensko, najmä do Košíc a Prešova, aby sme vám priblížili atmosféru, aká bola pred a počas tretieho výročia mladej republiky. Zánik Rakúska-Uhorska, vznik ČSR priniesli zmeny vo verejnom živote, na ktoré si ľudia zvykali. Z vojnového obdobia sa ešte stále nevedeli spamätať obce ani jednotlivci, obávali sa návratu monarchie.
Oslavám predchádzala návšteva prezidenta
Oslavám 28. októbra predchádzala v septembri v Košiciach návšteva prezidenta Masaryka, ktorú mali Košičania aj všetci, ktorí ho prišli 21. septembra privítať v živej pamäti a dlho na ňu spomínali ako na "veľkú parádu". Prezident pricestoval vlakom z Trenč. sv. Martina (predtým bol v Bystričke) so zastávkou v Mikuláši. Na nástupišti Košickej železničnej stanice prešiel špalierom legionárov a vojakov, vo vestibule zase železničných zriadencov. V parku pred stanicou ho vítali Sokoli v rovnošatách, sto krojovaných dievčat, vojenská hudba, generáli a honorácia žúp a Košíc. Pricestoval s dcérou Dr. Alicou Masarykovou, ktorá bola známa ako obdivovateľka Slovenska, aj s vtedajším ministerským predsedom Dr. Eduardom Benešom s manželkou. Na počesť tejto návštevy vytvoril košický maliar Eugen Krón osobitný grafický list a odovzdal ho prezidentovi. Československý červený kríž ho mal potom predávať v októbri a peniaze sa mali použiť ako pomoc pre chudobné deti v Košiciach.
Čo pripravovali
Na októbrovú slávnosť sa všetci dôstojne pripravovali. Osvetový krúžok Československej obce legionárskej pripravil na 2. októbra legionársku zábavu s dôstojníckym divadelným predstavením v prospech Rusov na zmiernenie hladu. Slovenské národné divadlo začalo po dvojmesačnej príprave turné po Slovensku s jednomesačnou sezónou v Prešove. Začala sa 1. októbra predstavením Palárikovho Inkognita s Jankom Borodáčom, Oľgou Orságovou a Andrejom Bagarom. V repertoári mali sedem titulov, od slovenských a českých autorov a Gogoľovu Ženbu. Múzeum v Košiciach pripravilo na október výstavu starých portrétov a miniatúr z celého Slovenska, zapožičaných aj od súkromných majiteľov. Divadelné predstavenie pripravila k oslavám košická Jednota divadelných ochotníkov Kollár a telovýchovná jednota Sokol v Poprade-Veľkej v spolupráci s okolitými jednotami sa predstavila "veľkým cvičením" dorastencov, žien, mužov aj legionárov. Prešovčania si pripomenuli v mestskom divadle nedožitú storočnicu Karla Havlíčka Borovského a košickí maliari zorganizovali výstavu svojich diel a reprodukcií diel českých maliarov. Vojenská posádka s legionármi zorganizovala spomienkovú slávnosť na deň dejín "Československého zahraničného vojska" a revolučného hnutia proti rakúsko-uhorskej monarchii. Prípravy na 28. október narušila správa zo 6. októbra o atentáte na ministerského predsedu Dr. Eduarda Beneša, ktorému podľahol. Bola to, našťastie poplašná správa a nezakladala sa na pravde. Šírila sa až na Podkarpatskú Rus. Kvôli nej aj ďalším a tiež kvôli možným výtržnostiam boli prijaté
Opatrenia na ochranu verejného poriadku
Sústreďme sa na posledný októbrový týždeň. Vtedy polícia dôslednejšie kontrolovala dodržiavanie policajnej hodiny v reštauráciách, kaviarňach a hostincoch. Od 27. októbra do konca mesiaca platil všade na území republiky zákaz predaja alkoholických nápojov, piva a vína. Ústredné riaditeľstvo Československej tabakovej réžie oznámilo, že od 26. októbra pozastavuje na krátke obdobie predaj cigariet Zora a Športka pre civilné obyvateľstvo a ich zásoby dajú k dispozícii vojsku. V roku 1921 bolo v ČSR devätnásť tabakových tovární, ktoré po vzniku ČSR doplnili novým strojovým zariadením na výrobu cigariet. Týždeň pred celoštátnymi oslavami bolo obmedzené aj odosielanie súkromných telegramov a boli predpísané jazyky, v ktorých ich mohla pošta prijať a odoslať: slovenčina, čeština, nemčina, ruština, poľština, srbochorvátčina, francúzština, taliančina a rumunčina. Odosielateľ telegramu musel uviesť svoju adresu a tú aj hodnoverne preukázať. Všetky telegramy podrobili dôkladnej cenzúre. Toto opatrenie malo vylúčiť akúkoľvek možnosť kontaktu v prospech snáh obnoviť monarchiu. Všetky súkromné telegrafické stanice boli prechodne zatvorené.
Protihabsburská demonštrácia
Od 26. októbra prebiehali manifestácie na podporu republiky. V Prešove bola v dvorane Župného domu, kde sa okrem Prešovčanov zhromaždili aj obyvatelia okolitých obcí, najviac z Kendíc. K šarišskému županovi prišla delegácia gazdov z obce Sviňa s vyhlásením, že tamojší muži sa dobrovoľne hlásia za obrancov republiky a ak to bude potrebné, pridajú sa aj z iných obcí, lebo všetci sú proti snahám Habsburgovcov o reštauráciu monarchie.
V Košiciach bola protihabsburská demonštrácia na Hlavnej ulici. Zánik monarchie sprevádzali aj také emotívne reakcie, ako ničenie jej symbolov a pamätníkov. Každá zmena štátneho zriadenia spôsobuje aj takéto konanie ľudí, ktoré je dôsledkom eufórie, kde víťazí davová psychóza. Jedným zo symbolov monarchie bola kráľovská koruna na budove lekárne "U uhorskej koruny" na rohu Hlavnej a Mlynskej ulice v Košiciach, pevne zamurovaná do múru. Už bola prikrytá vrecovinou, aby ľudí zbytočne nedráždila a bola pripravená na demontáž podľa Zákona na ochranu republiky. Lekáreň bola na prízemí Hegedüsovho činžového domu, ktorý bol prvým trojpodlažným domom v Košiciach. Lekáreň patrila Leopoldovi Molnárovi, ktorý sa stal aj majiteľom domu. Niektorí z demonštrujúcich sa pokúšali korunu z múru odstrániť, ale bola privysoko. Na druhý deň prišli odborníci s robotníkmi, ktorí korunu z múru vysekali a na dlažbe rozbili. Podobný osud mali aj niektoré pamätníky, pripomínajúce monarchiu.
Dejiny, vlastne ľudia, zopakovali ničenie pomníkov, keď z Hlavnej ulice v Košiciach pred parkom pri Michalskej kaplnke odstránili symbol Československej republiky, ktorým sa stal jeden z jej tvorcov generál Milan Rastislav Štefánik. Kam odviezli bronzovú sochu roztaviť, to žiaden z aktérov tejto "akcie" neprezradil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
