reakcií, akou bola akcia samotná.
Šéf bezpečnostného výboru Kaliňák "je šokovaný", pretože, "takýto akt pomsty nemá v našej demokracii miesto". Jeho stranícky boss Fico obvinil Palka z "arogantného mocenského útoku na práva a občianske slobody vybojované v Európe v minulom storočí" (mal sa kto ozvať - v Bielorusku a Líbyi je väčšia demokracia). "Ľudová strana" HZDS si myslí, že "odvolanie Miroslava Litvu prekonalo všetky známe totalitné praktiky". (Hahaha - ďalší experti na demokraciu ako maľovaní.) Podobne zakvákal aj Ladislav Polka a mnohí iní. Napokon, keďže na všetkých nie je priestor, odborársky superboss Saktor pochopil Palkov krok ako "otvorený útok vládnej moci k likvidácii odborov". Každý uzná, že toto sú hodnotenia nesmierne silné. Naopak, rozpačitá je koalícia. Takže - čo sa stalo a čo si myslieť?
Iba za to, že Miroslav Litva zorganizoval a stál na čele demonštrácie za zvýšenie miezd policajtov, ho Vladimír Palko z funkcie odvolať nemohol a nesmel. Do hlavy ministrovi nevidíme, ale tvrdenie, že dôvodom zákroku bolo čosi iné, spochybniť bez faktov dosť dobre nemôžeme. Aj keď sám Litva i opozícia opakujú, že Palkovým motívom bol samotný protest. Keby mali pravdu, naozaj by šlo o zastrašovanie odborárov, aké je v demokracii neprípustné. Ešte i vtedy, ak paragrafy policajného zákona a interné predpisy vnútra, vzťahujúce sa na štrajky, naspamäť nepoznáme. Ak môžu v polícii existovať odbory, tak zrejme môžu aj vyslovovať nejaké požiadavky. Ak nie sú práve v službe, tak trebárs aj verejne.
Palkova verzia ale znie, že Litvu odvolal, lebo verejne klamal a spôsob, akým sa správal, naplnil znaky porušenia etického kódexu policajta. Nuž: Ak je naozaj pravdou, že nástupný plat policajta je 11 400 Sk, ako tvrdí Palko, a nie 9000, čo verejne vyhlasoval Litva, tak odvolanie môžeme hodnotiť azda ako prísne a politicky nie veľmi šťastné, ale v žiadnom prípade nie spôsobom - viď vyššie.
Argumenty sú triviálne. Začať môžeme trebárs starou múdrosťou - kto klame, ten kradne, kto kradne, ten... Jednoducho a jasne: Palko má, alebo sa tvári, že má, isté požiadavky na mravnú integritu svojich podriadených. A Litva v kritickej situácii zlyhal. Klamal. Šéfov, ktorí nestrpia luhárov ako svojich podriadených, zrejme nie je na Slovensku väčšina, ak je ale takým šéfom minister vnútra, tak môžeme byť len radi. Pýtajme sa: Je v poriadku, ak vysoký post v polícii zastáva človek, ktorý úmyselne a verejne prezentuje nesprávny údaj len preto, aby ľahšie presadil nejaký skupinový záujem? Chceme, aby sa stalo na Slovensku prijateľnou normou, že verejné resp. vysoké štátne a policajné funkcie zastávajú ľudia, ktorí sa riadia krédom účel svätí prostriedky a lož je pre nich pracovnou metódou? A pozor - sme v ozbrojenom zbore, kde zamestnanci všade vo svete podliehajú prísnejšiemu režimu.
Ak Palko rozmýšľal takto, môžeme si myslieť, že sankcia mohla byť miernejšia, alebo stačila výstraha, ale právo konať ako konal - mal. Tým nie je povedané, že sa musíme posadiť na zadok a so všetkým súhlasiť, povedané je len toľko, že takáto argumentácia vecne i mravne obstojí. (Inak by sa veci, samozrejme, mali, keby sa ukázalo, že v mzdovom spore má pravdu Litva, ktorý na tom trvá... Zatiaľ verme Palkovi.)
Bohužiaľ, motív lži minister veľmi nevyzdvihoval a väčšmi sa upínal na "politizáciu". A tu je už vec výrazne sporná. Neexistuje taký mzdový protest, kde by sa nedala nájsť nejaká "politizácia". Samotný fakt, že policajti majú - údajne - nízke platy, je politický z princípu a de facto všetky odborárske požiadavky sú politicky zahrotené. Tu ťažko nakresliť nejakú hranicu. Ak Palko hovorí, že na demonštrácii "boli skandované" protivládne heslá, tak šéf predsa nie je zodpovedný za každého. Ak títo odborári majú právo na verejnú prezentáciu požiadaviek, tak minister niečo musí zniesť ešte i vtedy, ak jeho subjektívny názor na výšku policajných platov je dramaticky iný. Palkovo hodnotenie, že sme videli "prvý pokus o politizáciu policajného zboru po novembri °89", sa preto nedá akceptovať.
Mnohí by sa na ministrovom mieste zrejme zachovali inak a - zmierlivejšie. Ale - Palko je Palko. Netreba zabúdať, že ide o bezkonkurenčne najlepšieho ministra vnútra, akého kedy slovenská zem nosila (porovnanie Česko: Gross, Bublan). Jeho problém je inde; personálnych zásahov na úrovni najvyšších policajtov začína byť priveľa. Akoby mal Palko nejaký mentálny problém, ktorý zvonka, bez znalosti vzťahov a prostredia, ťažko pomenovať. Jeho najslávnejšia obeť a najkontraverznejší krok, Jozef Šátek, naznačuje, že Palko sa zbavuje ľudí v akomsi pocite permanentného mocenského ohrozenia. Vraj by sme sa ho mali viac pýtať na verejné obstarávanie... Asi bude treba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
