svojou vtedajšou skupinou Culture Club, neskôr sa rozpadla. A preslávil sa aj šťavnatými vyhláseniami: "Som gay. Som trochu závislý na heroíne. Vyzerám ako posratý kaderník zo ´soho´ (londýnska štvrť) s vôňou spermií. Som vždy v A-tíme... Radšej by som si dal šálku čaju než mal sex... Dokážem čokoľvek. Napríklad v magazíne GQ som sa objavil ako muž... Rád hovorím, že som bisexuál. Keď chcem sex, kúpim si ho... Nikdy v živote som nevnikol do ženy." Inokedy zas tvrdil, že nie je gay ani transvestita, sám charakterizoval seba ako bisexuála, veľmi zmäteného, potom nie zmäteného a netúžiaceho príliš po sexe.

Aj po vyše štvrťstoročí v šoubiznise je vo svojich vyhláseniach stále rovnako poburujúci. V súčasnosti mixuje platne na diskotékach a párty. Pritom mnohí nevedia, že Boy George začínal svoju kariéru práve pri mixážnom pulte ako dídžej v roku 1979. Až neskôr, na začiatku 80. rokov, sa stal extravagantným epicentrom tzv. glam-popu ako spevák skupiny Culture Club. Keď sa kapela rozpadla, Boy George sa rozhodol vrátiť sa k svojej láske, dance music, a rozbehol úspešnú kariéru dídžeja. Boy George je známy okrem svojej hudby aj výrečnosťou a otvorenosťou. Neznáša korporátne nahrávacie značky a je sklamaný gay tanečnou scénou. Robí si žarty zo svojich gay "druhov" Eltona Johna a Georga Michaela a zlostí sa na vždy nahnevaného Eminema.

Čo ako dídžej hráte, aký štýl?

"Všetko možné. Od starej klasiky po drsnejší, ostrejší zvuk. Nemám len jeden štýl. Veľa závisí od veľkosti publika. V Amerike je moje publikum menšie než v Británii. A keď je publikum väčšie, už vám ono diktuje, čo máte hrať, a ak ste dídžej s integritou, tak proti tomu bojujete."

Aká dôležitá je vaša gay fanúšikovská základňa?

"Ha. Takú nemám, naozaj. Hrávam všade. Väčšina mojich vystúpení v Amerike síce bola v gay kluboch a na veľkých párty, ale v Británii predstavujem hlavný prúd. Gay scéna v Británii je viac o tom, s kým spíte, než o tom, aký ste dobrý."

Je rozdiel medzi dídžejingom v Amerike a Anglicku?

"Britská scéna je živšia, lebo deti tam chodia do klubov od omnoho skoršieho veku ako v Amerike, tie môžu až od 21 rokov. Takže moje publikum v Británii je mladšie. Zistil som, že keď hrám v Amerike, niektorí ľudia v publiku sú fanúšikovia Culture Club a len na mňa čumia. Z pohľadu dídžeja je to nuda. To nie je koncert Boya Georga. Mali by tancovať. V mestách, kde už funguje tanečná kultúra, si už ľudia uvedomili, že ako dídžej tam nebudem spievať Karma Chameleon."

Ako vnímate, že vás onálepkovali ako gay umelca?

"Ja sa tak nevnímam. Ako starnem, tak slovo gay už mi ani viac nedáva zmysel. Navyše všetci chlapi, s ktorými spávam, hovoria, že sú heterosexuáli. Sexualita je moderná vec. Ak sa vrátime do čias Rimanov, chlapi tam cmúľali všetko. Nie je rozdiel medzi tým, byť gayom a byť požiarnikom. Ste tým, kým ste, a to je všetko. Niektorí ľudia ma volajú najslávnejším gayom na svete. To mi môže pomôcť, ale aj poškodiť. Ale keď teraz stretnem muža, aspoň môžem preskočiť všetky tie reči okolo a ísť priamo na vec."

Ktoré veci vás inšpirujú hudobne?

"Chlapci a základne! Také veci sú sexi. Tvrdý dom ma naštartuje. Anemická gay diskotéka pre heterosexuálov, to je niečo strašné. Pre mňa je to ako vojnová hudba, hudba pre zúrivých ľudí, ktorí nevedia tancovať a ktorí ešte nenašli svoj bod G. Je to ako: Keď nevieš hýbať svojimi bokmi, tak vypadni z parketu! Gayovia aspoň vedia, ako hýbať bokmi."

Čo si myslíte o tanečnej scéne v Amerike?

"Je zaujímavá. Tanečná hudba vyšla z gay scény. Mnohí si však myslia, že gay kultúra začala so zadkom Kylie Minogueovej. Nemajú šajnu o histórii. Veľa robí politika. V 80. rokoch bol Thatcherizmus a Reaganizmus a gayovia mali proti čomu bojovať. Ale dnešný pop nemá žiadnu podstatu, jadro. Znepokojuje ma, že tie nudné, vyleštené, popové skupiny nemajú emocionálny základ svojej kultúry."

A čo Eminem?

"Je naozaj šikovný, ale je to blbec. Je nasratý na nejaké hovno. Potrebuje mať niečo v zadku."

Možno je Eminemovev hnev len súčasťou jeho hereckej roly.

"Ale potom môžete povedať to isté aj o Hitlerovi. Duet, ktorý urobil Elton John s Eminemom, bol ako tanec s diablom. Elton John žije v tej smutnej kultúrnej bubline. Nemyslím, že to urobil zo zlomyseľnosti, ale pravdepodobne si myslel: Eminem je cool, tak aj ja chcem kúsok z toho. Ja by som radšej pracoval s niekým fakt zaujímavým. Nepracoval by som s Britney Spearsovou. Lebo nechcem jej posraté publikum."

A s Georgom Michaelom?

"Ani s ním. On sa potrebuje viac dostať von. Vyzerá ako jeden z Village People. V jednom klipe vyzeral ako stavbár. Pri Eminemovi si každý myslí, že musí byť rozzúrený, aby predal svoj album. Elton John dokonca povedal, že Eminem je jedným z najdôležitejších umelcov tohto obdobia. To je ako prirovnávať posratú Tiffany k Arethe Franklinovej! Eminem je síce veľmi inteligentný, ale je to chuligán. Pravdepodobne potrebuje tri roky liečenia a veľkého, horúceho vtáka do zadku. Veľa vecí sa dá predsa povedať bez toho, že by ste útočili na gayov, ako to robí Eminem."

Ale predáva veľa kusov albumov.

"To nič neznamená. Ľudia kupujú aj sračky. Aj zlé obrazy. Niektoré z najhorších vecí na svete sú úspešné, no to neznamená, že si zaslúžia úctu. Deti v Amerike majú príliš veľa času na svoje ruky, kupujú si tento šit a myslia si, že sú rebelanti. Rebelant som ja."

Ako si spomínate na Culture Club?

"Problém vtedy bol, že keď sa stanete slávnym, trávite viac času rozprávaním o tom, čo robíte, ako tým, že to skutočne robíte. Do tretieho albumu nás tlač tak pohltila, že jednducho už nebol čas sadnúť si a sústrediť sa na hudbu. Múdrosť však prichádza s vekom a už viem, že nie je kam sa ponáhľať."

Odkiaľ sa nabral váš imidž a štýl obliekania?

"Tak sa obliekam od svojich 13 rokov! Už vtedy som pravidelne strašil staré dámy."

Ten koks nebol môj!

Boy George popiera, že kokaín, ktorý policajti našli v jeho byte v New Yorku, patril jemu. Kvôli tým drogám ho však v piatok 7. októbra zatkli a strávil noc v cele. Predtým totiž zavolal na políciu a nahlásil lúpež. Po príchode do jeho bytu ho však polícia zatkla a obvinila z falošného oznámenia a držania drog. Našla totiž uňho 3,5 gramu kokaínu. George, v minulosti závislý na drogách, tak strávil noc v cele. Na druhý deň na súde jeho právny zástupca vyhlásil: "Nevie, odkiaľ drogy sú. Bolo uňho vtedy v dome veľa ľudí. Človek, ktorý má čo skrývať, predsa nevolá políciu." George už odletel domov do Londýna na súd do New Yorku sa má vrátiť 19. decembra. Ak by ho uznali vinným, hrozí mu až 15 rokov väzenia.

Šialene chcel ženské topánky

Boy George ako tínedžer bol taký zbláznený do ženských topánok s hrubou podrážkou, že bol veľmi nešťastný, keď mu mama nevedela zohnať perfektný pár. Také topánky chcel odvtedy, čo v podobných videl svoj idol Davida Bowieho. Keď sa George neskôr stal hviezdou, už mu vyrábali topánky na mieru. "Boli to vtedy také dievčenské topánky. Moja mama šla von štyri alebo päťkrát, no vždy doniesla topánky, ktoré neboli také, ako som chcel ja. A tak neskôr už som si zohnal človeka, čo také topánky robil špeciálne pre mňa," vyjadril sa Boy pre médiá.

Autor: spracoval Jaroslav VRÁBEĽ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.