dokumentov. Sú to prevažne rukopisné listy a listiny rozličnej proveniencie.
"Zbierkový fond rukopisov siaha svojim začiatkom do vzniku múzea (1872), kedy rôzne významné osoby kultúrneho života darovali svoju korešpondenciu do vtedy ešte Hornouhorského muzeálneho spolku," dozvedáme sa od Uršule Ambrušovej z VSM. Boli to písomnosti inštitucionálneho, alebo osobného charakteru.
"Najrozsiahlejším celkom je pozostalosť Dr. Imricha Henszlmanna (1813 1888), ktorý má takmer 2500 jednotlivín a pochádzajú prevažne z druhej polovice 19. storočia. Ide o korešpondenciu s významnými činiteľmi dobového kultúrneho a politického života. Z tejto bohatej pozostalosti nás zaujal rukopis, presnejšie rukopisný list z roku 1867 adresovaný I. Henszlmannovi, ktorý bol vydaný ministerstvom školstva a cirkvi v Budapešti. Obsah rukopisu, ktorý je písaný starou maďarčinou nám prezrádza, že ide o odporúčanie pre I. Henszlmanna, ktorému sa týmto listom mal umožniť vedecký výskum vo významných parížskych a londýnskych štátnych i súkromných knižniciach." Spomínaný výskum sa týkal organizačnej štruktúry a vnútorného systému v knižniciach. Ministerstvo školstva a cirkvi v liste zároveň prosí kultúrne inštitúcie, aby vedcovi poskytli ochranu a výhody súvisiace s jeho výskumom. Rukopis obsahuje aj francúzsku verziu.
Rukopisný list je datovaný dňa 27. júna 1867 v Budíne, spečatený je pečiatkou ministerstva školstva a cirkvi a podpísaný vtedajším maďarským kráľovským ministrom barónom Jozefom Eötvösom.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
