Sovietsky zväz. V rokoch 1948 až 1949 sa k celoštátnym snahám o obnovu krajiny pridala lokomotívka vo Vorošilovgrade a postavila dve nové lokomotívy radu SO 17 a rovnakom čase podľa zhodných výkresov tiež ulan-udenský závod ďalšie tri stroje. Lokomotívy boli v podstate stavané podľa predvojnového typu SO. Došlo však k ich celkovej modernizácii, mohli jazdiť na tratiach s hmotnosťou 17 ton na dvojkolesie a disponovali vyšším výkonom. K výhodám niektorých patril aj mechanický prikladač, iné využívali mazut, alebo sa v rôznych sériách líšili rozmanitým vybavením. Hlavné rozmery však ostali zachované. Svojimi parametrami sa im najviac podobali československé lokomotívy radu 534.0. Nákladné lokomotívy radu SO 17 mali výkon približne 1700 koní, dva valce s priemerom 650 mm, zdvih piestov 700 mm, priemer kolies behúňa 900 mm, priemer hnacích a spriahnutých kolies 1320 mm, výhrevnú plochu kotla 229,7 m2, plochu prehrievača 93,6 m2, tlak pary v kotle 14 kp/cm2, plochu roštu 5,1 m2, hmotnosť v službe 96,6 t (pri adhéznej hmotnosti 87,6 t) a dosahovali maximálnu rýchlosť 65 km/h. Okrem svojich nesporných kvalít ich úspešne využívala aj oficiálna propaganda, vďaka ktorej sa dostali do širšieho povedomia obyvateľstva a odborných kruhov nielen v Sovietskom zväze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
