Nie vždy by sa malo v najlepšom odchádzať

Sportnet|29. okt 2005 o 00:00

Vranov "Uf, konečne to vyšlo," odfúkol si po zisku titulu majstra Slovenska Pavol Kunc (na snímke). Boxer ŠKB Cedent Vranov však nezabudol

pripomenúť, že zlato bude zároveň možno znamenať aj rozlúčku s kariérou. Zo športu nevyžije a keďže možnosti uchytiť sa v takej pracovnej pozícii, aby sa mohol plnohodnotne venovať popri tom aj športu, sú obmedzené, váha. "Do konca roka určite z ringu neodídem, potom sa rozhodnem," vyhlásil 22-ročný borec, ktorý v domácom prostredí dominoval v hmotnostnej kategórii do 60 kilogramov.

Ako senior obsadil slovenský šampionát po piaty raz, premiéru mal v sedemnástich. Vlani aj predvlani získal striebro, predtým bronz. Postupne sa šplhal na trón. V uplynulých dvoch rokoch ho o primát pripravili Doležaj a Škuliba (zhodou okolností obaja sú Komárňania). Neskôr menovaný naposledy vypadol na M-SR v semifinále s Kincelom (Vranovčan vyradil Košičana Konečného), ktorého Paľo v boji o zlato vybodoval, no zato so Škulibom týždeň na to v lige prehral. "Mám s ním horšiu bilanciu. Dva razy som nad ním vyhral, tri razy mu podľahol. V ligovom súperení som nemal svoj deň a mrzelo ma, že som si pošramotil meno tesne po tom, ako som získal zlatú medailu." Ako sa hovorí - aj majster tesár sa utne. Nepríjemné to bolo i preto, že sa to stalo v ringu, ktorý tak dôverne pozná. "Nedbal by som, keby sa šampionát konal stále vo Vranove, pre mňa to bol najlepší doping."

Odchovanca Mariána Smoláka momentálne vedie trénerská dvojica Martin Zajac Imrich Parlagi. Znalci tvrdia, že Kunc by mohol dosiahnuť i viac, keby... Pri tejto výčitke nešibrinkoval žiadnymi výhovorkami a ospravedlneniami, priznal, že jeho forma je miestami nestabilná, kolísavá. Možno i preto ho obchádzali vrcholné akcie v kadetskej, juniorskej i seniorskej kategórii a účasť na medzinárodných turnajoch ich nemôže nahradiť. "Možno by som naozaj mohol ešte viac potrénovať, ale smerom k národiaku chýba motivácia, lebo nerobia sa sústredenia a okrem toho nemám takú konkurenciu u nás, aby som sa musel obávať o svoje postavenie." Svojej výkony označil spojením: Raz si hore, potom zase dolu. Zrejme keby cítil väčší záujem realizačného tímu o potenciálne využitie jeho služieb v štátnych farbách, dal by si povedať. "Najprv sa nikto neozve a keď niekto zatelefonuje pred turnajom, tak na poslednú chvíľu." Práve on je príkladom borca, ktorý sa síce dostal na piedestál v slovenskom meradle, ale k tomu, aby nachytal dobré čiarky aj z vystúpení v poriadnej tlačenici rivalov v cudzine, musí urobiť ešte viac. Zdá sa, že je na rázcestí a pred križovatkou dumá, čo urobiť. Bodaj by sa rozhodol pre šťastnú voľbu, ktorá bude užitočná preňho i náš box.

Váha, či sa pridá k profíkom

Niektorí amatérski pästiari sa rozhodli presedlať medzi dvanásť profesionálnych povrazov. No vyzerá to tak, že šíbri, ktorí sa v dianí pohybujú, majú nestále pravidlá a dezorientujú aktérov. Aj preto Kunc váha, či sa na to dá. "Mám rád čistý stôl a čo sa povie, to nech aj platí. Nie tak, že mi ktosi zavolá, sľubuje dvadsaťtisíc za zápas, no pri nastupovaní do lietadla je to už menej, pred vystúpením len polovica a nakoniec ani tých desať papierov nedostanem." Nuž, naraziť na férového promotéra (nie takého, čo ošklbe zverenca a sám zhrabne oveľa väčšie prachy) nie je vždy jednoduché a daktorí chlapci sa už popálili na neserióznosti. O týchto príkladoch tento boxer vie. Aj o tom, že niekedy Slováci slúžia pre súperov v profi ringu ako tréningové vrece na mlátenie. "Potom cudzincov, čo sa takto posunuli ďalej, môžu drahšie predávať ich manažéri. Po takej obeti ale netúžim," zdôraznil východniar.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Nie vždy by sa malo v najlepšom odchádzať