začiatku týždňa dobre myslí, veru nemýlite sa, je to prebaľovanie... Keď už sme pri peknom zelenom mäsku, pozrieme sa aj na to, ako sa u nás darí vtáčej chrípke. Tá je zatiaľ na tom tak dobre, že je ako zahraniční turisti a Slovensku sa oblúkom vyhýba. A to aj napriek tomu, že sme sa na ňu perfektne pripravili, lebo ministerstvo zdravotníctva kúpilo nejaké monitorovacie centrum. To by však ešte nič nebolo, vláda rozhodla aj o vakcinácii policajtov, ktorým to dokonca dá zadarmo. Nechceme byť škodoradostní, ale vakcíny proti vtáčej chrípke bola asi jediná vec, ktorú získali po svojom utorňajšom štrajko-proteste pred úradom vlády. V každom prípade sa však väčšina z nás práve vďaka policajtom zlepšila v zemepise, lebo teraz už minimálne polovica Slovenska vie, kde je Litva. Nie, nie, Litva nie je jedna z troch bývalých sovietskych republík v Európskej únii, hoci by sa to podľa mapy a všeobecnej inteligencie zdať. Litva je totiž riaditeľ odboru vedecko-technického rozvoja slovenskej polície. Teda lepšie povedané už nie je, lebo sa z neho stal radový pochôdzkár. Ťažko povedať, čo je pre bezpečnosť občanov lepšie, no ak chcel už vnútorný minister Palko zrušiť celý tento zábavný odbor (kto vie, čo tam za posledný rok vymysleli), mohol to urobiť oveľa elegantnejšie ako odvolaním Miroslava Litvu z funkcie len preto, že sa nedohodol s jeho hovorcom Ažaltovičom na výške základného platu priemerného policajta. Ak ale odhliadneme od tejto skutočnosti a protestnej diplomatickej nóty, ktorá nám príde z Litvy, vďaka policajnému štrajku sme Borisa hovorcu Ažaltoviča mohli vidieť 10 minút naživo v televíznej diskusii s moderátorkou Norou Gubkovou. Škoda len, že STV nedáva takéto humoristické programy v prime-time, vďaka Borisovmu výkonu by bola sledovanosť verejno-právnej telky porovnateľná minimálne so Superstar...
Aj uplynulý týždeň bol nabitý rôznymi duelmi, no my sa teraz namiesto tých, ktoré sú určené pre realitných maklérov, budeme venovať tým, v ktorých účinkoval aj šéf svojho Smeru Robin Fico. V jednej z nerealitných televíznych relácií Robo vyhlásil, že kvôli realizácii reforiem sa na Slovensku vytvára skupina približne 80 percent ľudí, ktorí majú existenčné problémy. Nebudeme s ním teraz polemizovať, lebo sa to pri tučných príjmoch jeho najbližších kamošov zo Smeru nedá, no nebolo by od veci sa pozrieť aj na to, či medzi nich patrí aj samotný Robur. A musíme so smútkom na prsiach Moniky Beňovej skonštatovať, že ani pri najlepšej vôli to tak nie je. R. Fico totiž paradoxne patrí k tej podstatne menšej skupinke Slovákov, ktorí sa nejakým nedopatrením dočkali splnenia Mikyho predvolebného sľubu o dvojnásobných platoch. V opačnom prípade si len ťažko môžeme vysvetliť, ako sa Robo Fico dlhoročnou poctivou opozičnou prácou mohol dostať k svojim aj na pomery zbohatlíkov zo Smeru pomerne slušným majetkom. Dvojmiliónové terénne Volvo a minimálne rovnako drahý nový byt v bratislavskom Ružinove je totiž len doplnkom k peknému rodinnému domčeku, ktorý si za zopár melónikov opozičný boss nedávno zrekonštruoval na Záhorí. Ešteže zákon o preukazovaní pôvodu majetku vďaka ústretovému Ústavnému súdu prestal nedávno platiť, lebo ináč by bolo čo vysvetľovať nielen v Elektre, centrále SDKÚ, ale vyšetrovatelia by sa mohli staviť aj na Ficovej tretej ceste...
Náš najznámejší poľnohospodár Zsolt Simon vyhlásil, že kauza pridelenia viac ako osemmiliónovej dotácie jeho vlastnej firme je len účelovou politickou hrou niektorých opozičných strán. Utrápený minister na rozdiel od svojho kádeháckeho štátneho tajomníka Radošovského, ktorý sa zachoval ako chlap a abdikoval na svoj post, ľútostivo skonštatoval, že opozícia sa chce týmto nechutným spôsobom pred voľbami opäť zviditeľniť a zdiskreditovať ho. A veruže má pravdu a to nehovoríme len preto, že včera podľa slovenského kalendára oslavoval meniny. Aj my to všetko považujme za maximálne účelové, lebo ak sa nemýlime, bol to práve Simon, ktorého ministerstvo vytvorilo kritériá, na základe ktorých si potom dotácie pridelil. Aj preto musíme súhlasiť s tým, že on s ničím okrem vlastnej manželky nič nemal, lebo sa pod to všetko len podpísal. A pri tom množstve dokumentov, na ktoré hádže svoje autogramy mu taká drobnosť ako je faktúra pre jeho vlastnú poľnohospodársku firmu kľudne mohla vyšumieť z pamäti. Asi by si mal brať príklad od svojho militantného ministerského kolegu z Trenčína, ktorý odkedy chodí hrávať v práci golf so svojimi ochrankármi, napadajú ho také veci, na ktoré by väčšina z nás nepomyslela ani v stave značného alkoholického opojenia, hoci hračky na propagáciu profesionálnej armády za 5,6 milióna korún, ktoré vyrobí ministrova kamoška, sa našim vojakom istotne zídu. Ako vidno, minister nemám handicap len pri golfe, ale aj v myslení a to je aj napriek mieru v Európe nie je dobrá správa pre Slovensko...
P.S. A na záver máme jednu pozitívnu zvesť pre našich motoristov. Keďže nateraz posledný hurikán nezasiahol americké ropné rafinérie až tak silno ako si predstavoval Slovnaft, ten musel nechtiac kvôli neustále klesajúcej rope znížiť cenu benzínu o rekordných 40 halierov. Pozitívnou správou je to, že náš monopolný výrobca sa ako tradične pri klesajúcich cenách ropy sa začal odvolávať na trojmesačný priemer, a tak namiesto niekoľkorunového zníženia nastalo len v rádoch desiatkach halierov. Keď však nedajbože začne cena stúpať, dozvieme sa, že vzhľadom na trojdňový rast musí aj Slovnaft okamžite upraviť svoje ceny smerom nahor. Mimochodom, cena nafty zostáva u nás navzdory všetkých ekonomickým teóriám rovnaká, a tak aj nás napadla jedna teória. Ak chcete ušetriť nejaké lóve, začnite do svojich dizláčikov tankovať 95-oktánový benzín. V takom prípade si vaša peňaženka asi šťastne odfúkne, lebo so svojim autíčkom už tak skoro benzín pumpu nenavštívite...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
