Prešovský samosprávny kraj. Cez mesto preteká rieka Topľa a menšia Radomka. V druhej polovici 19. storočia v Giraltovciach zriadili slúžnovský okres Šarišskej župy a okresným mestom bolo až do roku 1960. Pre čitateľskú verejnosť je jeho história menej známa, ale mesto má nádherné okolie, mnohé zaujímavosti aj bohatú históriu, žiaľ málo zdokumentovanú a sprístupnenú. V minulosti tam pôsobili významné osobnosti Šariša a celého Slovenska. Z nich sa do histórie najviac zapísal Ján Hvezda a Adam Hlovík.

Reformácia sa v tomto mestečku uchytila a zapustila hlboké korene. Dokazuje to aj súčasnosť a najlepšie o tom hovoria výsledky posledného sčítania obyvateľov v roku 2001. Podľa štatistického zistenia má mestečko 4 356 obyvateľov, z toho sa ku slovenskej národnosti hlási 3 980, Podľa náboženstva v Giraltovciach sa ku r. k. náboženstvu hlási 2 506 občanov, k evanjelickej cirkvi a. v. 971 ľudí a 339 ku grécko-katolíckej cirkvi. Až 20 percent sa z celkového počtu obyvateľov mesta hlási k evanjelikom, čo je percentuálne viac ako v Prešove, Bardejove a Sabinove.

Podľa niektorých historikov prvá škola v meste bola zriadená ešte pred reformáciou a pozornosť vzdelávaniu sa venovala aj v období rozkvetu reformácie. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť presný údaj, kedy škola vznikla. Zachoval sa menný zoznam učiteľov školy od roku 1720 a medzi vyučujúcimi je aj meno otca Jána Hvezdu.

Ján Hvezda sa narodil v Giraltovciach 7. novembra 1814. tam aj chodil do základnej školy, do gymnázia v Miškolci a v rokoch 1830 - 1934 študoval na evanjelickom Kolégiu v Prešove teológiu. Potom odišiel študovať zememeračstvo do Budapešti, kde aj jeden rok vo svojej profesii pracoval. Po roku sa vrátil do Prešova a pôsobil ako zememerač v Šarišskej župe so sídlom v Prešove na Slovenskej ulici.

Ján Hvezda sa okrem svojej práce zememerača vo svojom voľnom čase venoval poézii. Písal básne na tému vtedajšej politickej a spoločenskej situácie v Uhorsku. Stal sa z neho národovec a vlastenec. V rokoch 1848 - 49 sa stal slovenským dobrovoľníkom. Stále si zachovával svoj dobrý vzťah k rodnému Šarišu, ku Giraltovciam a Prešovu. Všetka jeho tvorba bola napísaná v šarišskom nárečí. Známe sú jeho diela: Tajemní list jistého Františkána, Na památku reštaurácie Šarišskej župy, Tri sny bratra Benedika, Černokňažník a iné. Prešovčania mu dali zhotoviť pamätnú tabuľu, ktorá je umiestnená na múre Župného domu, zo strany Metodovej ulice.

Prvý evanjelický kostol v Giraltovciach bol postavený v polovici 17. storočia, ale v meste nebola samostatná farnosť. Tá bola zriadená až oveľa neskôr. Dlhé obdobie evanjelické spoločenstvo v Giraltovciach tvorilo len fíliu farnosti v neďalekých Kračunovciach. Potom v Giraltovciach pôsobilo niekoľko významných osobností v postavení duchovného pastiera. Z nich sa najviac do histórie Giraltoviec a celého Slovenska zapísal Adam Hlovík, ktorý sa narodil 6. marca 1793 v Párnici pri Dolnom Kubíne. Študoval v Banskej Štiavnici, Debrecíne a teologické vzdelanie nadobudol na Kolégiu v Prešove. Po skončení štúdií sa stal kňazom v Kladzanoch a neskôr v rokoch 1832 - 36 v Giraltovciach. Nakoniec tam ako senior pôsobil až do svojej smrti v roku 1851.

Aj Adam Hlovík sa venoval literárnej činnosti. Na požiadanie J. Kollára zbieral po Zemplíne a Šariši ľudové piesne, ktoré neskôr v rokoch 1834 - 35 spracoval a vydal Ján Kollár pod názvom "národné spievanky". Okrem toho prekladal Homérove básne. Patril tiež do skupiny slovenských národovcov - Štúrovcov. Príznačné preňho bolo, že sa postavil proti spisovnej slovenčine, ale aj bibličtine, podporoval a obhajoval šarištinu.

Adam Hlovík zaujal ďalšieho národovca a spisovateľa Jonáša Záborského, ktorý 23 rokov pôsobil ako r. k. farár v Župčanoch pri Prešove. Hlovík sa stal hlavnou postavou v jeho jednej práci pod názvom "Hlovík medzi vzbúreným ľudom". Adam Hlovík sa zapojil do písania článkov do novín a časopisov. Jeho brat Ján Hlovík nebol z Giraltoviec a ani z Prešova, ale v Prešove študoval, aj v Kežmarku a spolupracoval s mládežou v Levoči a Prešove. Adam Hlovík má svoju pamätnú tabuľu v Giraltovciach umiestnenú na múre evanjelického kostola