čerpajú pri vynášaní trestov. Včerajší článok ukázal, že hoci sa v zápase v Betliari i po ňom dialo všeličo, do zápisu sa z toho nemalo a asi aj nedostalo nič. Odôvodnenie, že to treba napísať tak, aby nikomu nebolo ublížené, neobstojí. Ak to trochu zveličíme, môže to znamenať aj odkaz hráčom, že si môžu na ihrisku robiť, čo chcú. Veď po zápase sa to nejako vyrieši. A že sa v zápase dialo niečo iné? Rozhodujúci je predsa zápis!

Niekedy sa tiež stáva, že kapitáni podpíšu prázdny zápis s tým, že rozhodca ho vyplní neskôr. Ako však môžu kapitáni mužstiev vedieť, čo vlastne podpísali? V súvislosti so zápismi pôsobí úsmevne príhoda, ktorá sa pred časom stala. Rozhodca i delegát ho zabudli dať podpísať jednému z kapitánov, ktorý ich potom musel naháňať po okrese.

Občas sa v úradnej správe objaví napomenutie rozhodcu za nesprávne vyplnený, či neskoro odovzdaný zápis. Asi to nestačí. Disciplinárna komisia by si na to mala viac posvietiť. Rovnako aj kapitáni mužstiev by mali trvať na tom, aby rozhodca vyplnil zápis pred nimi. Jedine tak môže dôjsť k zlepšeniu.