Zsolta Simona Slovenskou informačnou službou, zverejnil v rozhlasovej relácii - Fakty X. Trefné. Totožnosť "veľmi dôveryhodného zdroja", samozrejme, prezradiť nemôže. Škoda. Máme jeden tip - agentka Scullyová.
Iste sa nedá úplne vylúčiť, že minister Simon sa priplietol do záberu SIS. Netreba ani počúvať výlevy Bugára, ktorý v navlečení kauzy na bývalé podozrenia okolo SIS vidí spôsob, ako odpútať pozornosť od vlastného ministra. Výročné správy o činnosti SIS sa pravidelne zaoberajú témou zneužívania agrosubvencií. Takže predstaviť si môžeme všetko. Ale predovšetkým a v prvom rade: S informáciou takej brizancie, že tajná služba sleduje ministra, by nikto normálny nešiel najskôr do médií. Neexistuje. Iba Viliam Soboňa. Toto je, prosím pekne, predseda výboru NR SR na kontrolu SIS. Také niečo nebolo ani v Aktoch X. To sa môže stať len na Slovensku.
Soboňa sľubuje, že zabezpečení záznam, ale nevie povedať kedy. Otázku, že kedy mu ho doručia, sa už zrejme zabudol zdroja opýtať. "Bude to od mojich zdrojov. Neviem však, či nie sú tiež súčasťou SIS", zaspieval do rádia. Je toto možné? Existuje súdny nieže politik, ale vôbec tvor z čeľade primátov, ktorý by nepočkal na papierový dôkaz, a až potom išiel do médií? A existuje pod slnkom ešte jeden člen kontrolného orgánu pre tajnú službu, ktorý by také dačo medializoval trebárs aj po získaní dôkazu? Soboňa a Gomora.
Jedna možnosť je, že Soboňa varí svoju polievku. Chce byť na obrazovke, lebo kandiduje za bystrického župana. Publicita je silnejšia ako obava, že sa zosmiešni. Verzia číslo 2, ktorá prvú vôbec nevylučuje, je, že niekto mu naozaj čosi podsunul a on naletel. Predstaviť si, že nejaký hodnoverný materiál skutočne predloží, je možné, ale mimoriadne náročné. Dôvod, prečo sa odhalenie musí brať s obrovskou rezervou, je práve nevážny spôsob, akým sa informácia dostala na svetlo.
Pokiaľ nič neukáže a my by sme žili v trochu zavedenejšej demokracii, tak by sa dalo povedať, že Soboňa sa vmanévroval do situácie, v ktorej hazarduje nielen so svojím postom šéfa výboru, ale politickou budúcnosťou. Každá, i opozičná strana, by vyvrhla človeka, ktorý len tak diskredituje tajnú službu. Vyjsť s niečím takým rovná sa - položiť hlavu na klát. V normálnej demokracii. Na Slovensku platí, že za reči nie je nikto zodpovedný - ani šéf kontroly tajnej služby.
Kádehák Brocka včera v inej súvislosti pripomenul, že na Slovensku sa vôbec netrápime tým, že parlamentnej kontrole SIS velí človek obvinený v trestnej veci (kauza Casino Sliač, P.S.) No - kto sa trápi, kto nie. Má ale pravdu, že už to je výsostne neštandardné. Pre našu novú kauzu je však dôležitejší jeho občasný sklon ohurovať senzáciami spravodajského typu. Soboňa to bol, kto vyhlasoval - a viackrát - že "skupinka existuje". Reč je o tej istej "skupinke", o ktorej neskôr prokuratúra vyriekla, že neexistuje. O čosi neskôr Soboňa "nevylúčil, že finančná skupina Penta ovplyvňovala poslancov, aby podporili reformu zdravotníctva", lebo aj "za mnou bol pred hlasovaním jeden človek". Oba výroky získali svojho času rovnakú publicitu ako terajší o monitore Simona a asi tri dni udržali mediálny záujem o Soboňu. O čosi menší rozruch spôsobil ako šéf prezidentskej kampane HZDS, keď úplne vážne vyhlásil, že kandidatúru Mečiara podporil Bill Clinton... Toľko o Soboňovi.
Čo sa týka SIS, vec by mala byť dôsledne vyšetrená. Zvlášť i preto, lebo podozrenia o sledovaní nielen Simona, ale aj iných ľudí SMK, už dlho polohlasom i nahlas trúsi podpredseda parlamentu - Béla Bugár. Problém je, že efektívna kontrola je nemožná, keďže zákon nepovoľuje parlamentnému výboru vstupovať do živých prípadov. Debata o sprísnení kontroly SIS sa vedie na Slovensku už roky, ale všetko stagnuje v polohe mediálnych výkrikov SMK, Vavríka, Polku a ďalších poslancov, ktorí sa tvária ako bezpečnostní experti. Keby sa nového škandálu ujali médiá s takou vehemenciou ako napr. Kaníka či Bielika, mohol by to byť impulz na zmenu.
Ale pozor: I z diaľky je evidentné, že systémová slabina nie je len v neúčinnosti kontroly, ale v samotnej kvalite tajnej služby. Indíciou, že sa môže púšťať do hlúpostí, sú napríklad aj výročné správy, z ktorých vyplýva, že SIS sa zameriava i na oblasti, na ktoré by nemala. Na toto upozorňuje postreh bezpečnostného analytika Milana Žitného, podľa ktorého napr. práve poľnodotácie nie sú žáner, kam by SIS mala pchať nos. Triviálna úvaha hovorí, že ak by sa v SIS venovali tomuto druhu kriminality plošne, tak by nevystačili ani s násobkami súčasného počtu zamestnancov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
