nejakým dievčaťom.
"Robili sme si drobné naschvály a mali sme z toho ohromnú zábavu. Hlavne, keď niekomu lampiónik vzbĺkol," spomína Peter, ktorý rozhodne nepatril k žiadnym neviniatkam. "Niekedy sme to robili aj naschvál. Dovtedy sme do niekoho šťúchali, kým sa mu lampión nezapálil."
Ak si napriek tomu vyvolené dievča chlapca nevšímalo, mohlo za obeť padnúť aj ono. "Dievčatá chceli mať vždy krásne lampióny. No keď si nás nejaké dievča nevšímalo, upozornili sme na seba dôraznejšie a nebolo vylúčené, že krásny lampión za korunu paťdesiat zhorel. To boli naše prvé detské lásky," spomína s úsmevom P. Stašák, ktorý sa v dospelosti oslavám VOSR 7. novembra väčšinou úspešne vyhol. "Kým som ešte učiteľoval, šli sme sa k riaditeľovi nahlásiť a poďho na vínko. Tam sme si prvé dve minútky spomenuli na Lenina, a potom už bola iba zábava," dodáva spevák, ktorému ideologické stretnutia rozhodne nechýbajú. Prijal by však častejšie možnosti stretnúť sa so svojimi priateľmi.
(ato)
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
