Len tak na okraj

Tréner, nekritizuj, lebo dostaneš bitku

Štefan KÚŠIK

Keby za éry trénera Tichonova niektorý z hráčov čo len slovne oponoval tomuto hokejovému "generálovi a despotovi, tak možno by ešte dnes blúdil po Sibíri. Samozrejme, nikto nechce, aby z koučov boli bachari a zo zverencov väzni, lenže hierarchia vo vzťahu tréner-hráč musí byť. A taktiež rešpektovanie nariadení, príkazov. Anarchia vo vnútri kolektívu je základom rozpadu kvality a to si nikto nezoberie na svoje plecia. Spomíname to preto, lebo precedensom je prípad, ktorý sa udial v ST extralige, keď počas stretnutia Žilina Martin došlo nielen k slovnej potýčke medzi lodivodom vlkov Jánom Šterbákom a domácim útočníkom Michalom Beranom. Možno nebyť pohotového zákroku ďalšieho hokejistu Reháka, bolo by z toho oveľa väčšie "vzrúšo", ale už aj tak sa na striedačke udiali veci, aké nemajú v našej súťaži obdobu. Preto prekvapuje postoj členov vedenia klubu, ktorí uviedli, že z prípadu sa urobila veľká bublina. Ak teda zase raz novinári niečo nafúkli, tak prečo potom činovníci vylúčili tohto skúseného útočníka z kádra (ten si môže hľadať nového zamestnávateľa)? Isteže nie je príjemné, ak sa také čosi udeje, lebo ľudia si všeličo môžu domýšľať, no lepšie je radšej ozrejmiť, prečo k tomu došlo ako nechať priestor na špekulácie. Hokej je aj o strese, napätí, konfliktoch, no nikdy by to nemalo presiahnuť medze slušnosti a hranice spoločenského správania. I keď je zrejmé, že tréneri ani hráči nepoužívajú slovník diplomatov. Beran sa bránil, že nesúhlasil s výčitkami, ktoré mu tréner adresoval po inkasovaných góloch, z čoho následne došlo k fyzickému kontaktu. Priznal, že to bolo skratové konanie a možno až teraz si uvedomuje jeho vážnosť. No už je neskoro. Zabudol na zásadu, že siahať rukou na človeka a tobôž nadriadeného je neprípustné. Na jeho pripomienku, ktorý obvinil Šterbáka z toho, že hráčov búcha po prilbách, bývalý kormidelník Košíc i Popradu, ako aj národného tímu, ktorého znalci poznajú skôr ako diplomata než výbušného človeka, pripomenul, že takáto obrana druhej strany je chabá. Zvláštne je, že aj Beran je skôr baránok než baran a predsa blesk momentálnej nevraživosti znezrady udrel. Šterbák priznal, že keby aj tento hráč zostal v tíme, tak by ho už nepostavil a vonkoncom by neuvažoval o svojom odchode. Zdôraznil, že svojho zverenca už viackrát nabádal k tomu, aby sa výkonnostne prebral, lebo nenapĺňal očakávanie (stúpala uňho nervozita prameniaca aj z krátenia platu a z toho, že mal na extraligové pomery veľmi lukratívny kontrakt najlepší v Žiline) a prekvapilo ho, ako nevhodne zareagoval na kritiku. Nuž, to sme teda dopracovali, keď sa športovci púšťajú do trénerov! Ján Šterbák prehodil, že je to výzva pre kolegov, aby pracovali aj na svojej fyzičke a boli pripravení na takéto ataky... No, to vari nie! Azda si nebudú vzájomne dokazovať, kto je silnejší v boxe či kickboxe. Vraj sa však urobila z tohto prípadu zbytočná kauza, nad ktorou sa smeje. Na druhej strane nechce sa veriť, že by hráči už nemali na to, aby znášali tlak na nich kladený. Predtým obaja aktéri nemali medzi sebou žiadne trenice, dokonca vychádzali dobre (Šterbák pozná aj Beranovho otca), no nejaká nepredvídaná chemická reakcia spôsobila čudesné móresy. Odteraz už obaja idú každý inou cestou, opona padá a každý si môže vyvodiť svoje vnútorné závery. Len verme, že protagonisti tohto "divadla" nebudú mať ďalších nasledovníkov