svoju kozmickú púť v plánovanom termíne. Štart sa mal uskutočniť dnes ráno o 4. hodine 33. minúte nášho času. To by znamenalo, že teraz, keď naše dnešné noviny čítate, je už táto sonda na ceste k planéte Venuša. Keďže však v posledných hodinách pred štartom mohlo dôjsť k nepredvídaným situáciám, ktoré viedli k odloženiu štartu, vložili sme do titulku pre istotu slovíčko "snáď".
Sonda Venus Express je prvou vesmírnou sondou Európskej vesmírnej agentúry (ESA), určenou na štúdium planéty Venuša, ktorá je naším najbližším planetárnym susedom. Výraz Express v názve sondy má naznačovať, že celý vývoj tejto sondy a jej príprava na štart sa udiali takpovediac expresným spôsobom. Od schválenia tejto misie po štart sondy neuplynuli ani tri roky. Rýchlemu vývoju tejto sondy však veľmi napomohlo aj to, že sonda Venus Express je v podstate dvojníkom sondy Mars Express. Základná časť sondy, v ktorej sú umiestnené vedecké prístroje, je zhotovená z hliníka. Podstatne upravený však musel byť systém tepelnej kontroly, ktorý slúži na udržiavanie teploty sondy v stanovených medziach. Pretože Venuša sa nachádza v približne polovičnej vzdialenosti od Slnka ako Mars, je intenzita slnečného a ionizačného žiarenia, pôsobiaceho na sondu Venus Express štvornásobne vyššia ako intenzita žiarenia, pôsobiaceho na sondu Mars Express. Radiátory na povrchu sondy Venus Express majú väčšiu plochu a upravená bola aj mnohovrstvová izolácia, do ktorej sú prístroje sondy zabalené. Táto izolácia má zlatistú farbu, takže odráža viac žiarenia ako čierna izolácia sondy Mars Express. Povedané stručne a jednoducho, systém tepelnej kontroly sondy Mars Express bol navrhnutý tak, aby udržiaval sondu "teplú", zatiaľ čo izolácia sondy Venus Express je navrhnutá tak, aby sonda ostávala "chladnou", teda neprehrievala sa. V porovnaní so sondou Mars Express mohli byť zmenšené solárne články, zásobujúce sondu elektrickou energiou. Intenzívnejšie slnečné žiarenie v blízkosti Venuše dovolilo zmenšiť plochu týchto článkov na 5,7 m2. Solárne články, tvorené arzenidom gália, generujú v blízkosti Zeme 800 wattov elektrickej energie, v blízkosti Venuše to bude až 1 100 W. Články sú konštruované tak, aby zniesli vyššie teploty (až 120 oC). Keď sa sonda bude nachádzať v tieni Slnka alebo keď požadovaný príkon elektrických spotrebičov presiahne výkon solárnych člnkov, elektrickú energiu budú dodávať tri lítium-iónové batérie. Na spojenie sondy z pozemnými riadiacimi strediskami slúžia dve antény s vysokým ziskom (jedna má priemer 1,3 metra, druhá 0,3 metra). Sonda je vystrojená dvomi ďalšími anténami s nízkym ziskom. Na navigáciu a orientáciu sondy slúži zložitý systém, ktorého súčasťou sú tri laserové gyroskopy, tri akcelerometre (na meranie zrýchlenia v troch smeroch), dva snímače polohy Slnka a dva systémy sledovania vybraných hviezd. Sonda Venus Express má rozmery 1,5 m x 1,8 m x 1,4 m. Rozovreté solárne články majú rozpätie približne osem metrov. Hmotnosť sondy je 1 270 kg, z čoho len 93 kg pripadá na prístroje a až 570 kg na palivo raketových motorov. Sonda má jeden hlavný raketový motor s ťahom 400 N a štyri malé raketové motorčeky, každý s ťahom 10 N. Hlavný motor sa použije najmä na zabrzdenie sondy pri jej navádzaní na obežnú dráhu okolo Venuše, malé motorčeky poslúžia na korekcie dráhy sondy. Na riadenie činnosti sondy a všetkých jej prístrojov slúži palubný počítač, ktorého pamäť má kapacitu 12 GB. Sonda Venus Express bola (alebo - ak bol štart v poslednej chvíli odložený - bude) vypustená z ruského kozmodrómu Bajkonur, a to pomocou nosiča Sojuz-Fregat. Tieto nosiče, ktoré slúžia aj na dopravu kozmonautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS), patria medzi najspoľahlivejšie nosiče na svete a ich úspešnosť je 98 %. Prvý štart nosiča Sojuz sa uskutočnil v novembri 1963 a odvtedy sa uskutočnilo už vyše 1 700 štartov týchto kozmických nosičov. Hlavným dodávateľom sondy Venus Express je spoločnosť EADS Astrium, ktorá koordinovala subdodávky od 25 firiem zo 14 európskych krajín. Sonda Venus Express bude vesmírom putovať 162 dní, pričom prekoná vzdialenosť približne 400 miliónov kilometrov, a v apríli 2006 dorazí k svojej cieľovej planéte Venuša. Sonda bude potom navedená na eliptickú obežnú polárnu dráhu, ktorej najnižší bod bude ležať 250 kilometrov nad povrchom Venuše, najvyšší bod až 66 000 kilometrov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
