použitá ako dôkaz v trestnom konaní. Niektorí hovoria, že nie, iní, že je na súde, ako rozhodne.
Keď redaktor STV Juraj Mravec natočil skrytou kamerou, ako mestský policajt v Bratislave berie od neho peniaze, Špeciálny súd aj na základe nahrávky policajta odsúdil.
Mravec hovorí, že nikto, ani súd, ani obhajoba, nespochybnili, že by bola nahrávka nelegálna (tým, že nevznikla so súhlasom súdu) a súd ju na pojednávaní aj púšťal. "Nahrávka bola doplňujúci dôkaz, kľúčová bola moja výpoveď," povedal Mravec.
Právnik Marek Benedik si myslí, že nahrávka Henzélyovej nemôže byť použitá v trestnom konaní. Na otázku, aký vidí rozdiel medzi tým, čo nahrala STV, a tým, čo Rusko, ak by obidvoje dokazovalo korupciu, povedal, že veľký. A to hlavne v tom, že Mravec bol novinár a Rusko nie. Občiansky zákonník v paragrafe dvanásť totiž hovorí, že obrazové a zvukové záznamy možno vyhotoviť len so súhlasom osoby. S výnimkou, keď ide o "vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo".
Rozdiel je podľa Benedika tiež v tom, že policajt bol nafilmovaný pri výkone svojej verejnej funkcie, kdežto Henzélyová viedla s Ruskom súkromný rozhovor.
Polícia chce nahrávku brať ako dôkaz, odvoláva sa na Trestný poriadok. Ten hovorí, že "za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť náležitému objasneniu veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov".
Trestný poriadok tiež hovorí, že orgány činné v trestnom konaní "hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia" a "nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán". Tiež hovorí, že "skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie".
(mož)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
