SOGA. Obchody na východe rozhýbal vznik prešovskej Aukčnej spoločnosti DARTE. Už prvá dražba v marci v historických priestoroch Čierneho orla mala úspech. Hoci neprajníci tvrdili: ´Načo ďalšiu aukčnú sieň. Slovensko je malé, neuživí sa.´
Premiéra a možno aj zvedavosť prilákala na východ milovníkov umenia prakticky z celého Slovenska. A ponuka? Lákadlom boli diela z portfólia Andyho Warhola. Po prvý raz na Slovensku predávali originály kráľa pop-artu. Dve diela zo série Hrozná si v prvej dražbe napokon odniesli zberatelia zo Spojených štátov. Lákadlom boli však napríklad aj obrazy Martina Benku. Jeho plátno kúpil slovenský záujemca za 170-tisíc korún. Tradične sa veľkému záujmu v týchto končinách tešia obrazy Ľudovíta Csordáka, Antona Jasuscha či Janka Alexyho.
"Kúpu Warholových diel nám v New Yorku sprostredkovala pražská galéria kunsthistorika Švestku. Vyzdvihol som si ich potom na letisku v Bratislave. Prvé kusy z portfólia sa začali predávať najmä do zahraničia, ale už aj slovenskí zberatelia a zámožní ľudia si uvedomili, že môžu kúpiť originál Andyho Warhola za tretinové ceny, aké sú v USA. Ale nielen v Amerike. Keď sme vystavovali na veľtrhu umenia v Bratislave, bola tam zastúpená švajčiarska firma, ktorá ponúkala jedno dielo za milión štyristotisíc. A ja som mal 23 originálov v cenách okolo 300-tisíc korún za kus. Nevedeli si predstaviť, ako je možné, že takto lacno dokážeme nakupovať a predávať," prezrádza konateľ aukčnej spoločnosti DARTE Jaroslav Krajňák, súdny znalec a obchodník s umením. Lásku k umeniu a starožitnostiam mu vštepil otec, vášnivý zberateľ a numizmatik.
Niektorí starožitníci sa v začiatkoch pozerali na aukčnú sieň ako na konkurenciu. "Keď sme začínali, bol to boom. Boli aj takí kolegovia starožitníci, ktorí prišli k nám na dražbu so zámerom odchytiť bohatých klientov. V kuloároch im hneď začali ponúkať diela autorov, ktorých sme zaradili do dražby za nižšiu cenu. Je pravdou, že obchody so starožitnosťami dnes nejako neprekvitajú v celej Európe. Starožitníci sa báli o svoje zisky," hovorí Krajňák.
Barok a záhadná kráska
Doteraz najdrahšie vydraženým obrazom s vyvolávacou cenou 1 150 000 bolo dielo datované približne rokmi 1720-1730 s biblickým výjavom Oplakávania. V týchto končinách sa barok nedraží každý deň. Aj preto prišli na júnovú dražbu mnohí zvedavci. Kúpi ho niekto, nekúpi? Na moje prekvapenie, keď licitátorka vyhlásila dražbu obrazu, zdvihlo sa iba číslo v ruke dlhonohej krásavice. Navyše si táto vyžiadala podlimit. Jediný dražiteľ totiž podľa pravidiel môže o niečo také požiadať. A môže potom dostať dokonca zľavu do 20 percent z ceny. Jej výšku určí licitátor. Obraz nakoniec odklepli za 920 000 korún. Atmosféra v sále trochu zhustla, keď mladá dáma odkráčala zo sály. Mnohí rozmýšľali, podobne ako ja, pre koho vlastne obraz "kúpila". Bohatí ľudia nakupujúci státisícové obrazy o publicitu nestoja. Väčšinou ich na dražbe osobne nestretnete. Dražia prostredníctvom iných osôb, alebo po telefóne. "Veľmi známi ľudia dražia buď cez telefón, alebo nám dajú písomný limit a zložia kredit 20 percent z ceny, alebo pošlú známeho," prezrádza Jaroslav Krajňák. Na júnovej dražbe získal takýto klient po telefóne Warholovo dielo Svätý Juraj a drak za 450 000 korún.
Aukcia je vzrušenie
Aukčná spoločnosť berie ne seba záruky, že diela prihlasované do dražby nie sú falzifikáty. Sporné obrazy preto musí vyradiť a môže dražiť iba dielo, ktoré dostane certifikát. "Ak sa nám obraz nepozdáva, tak ho radšej neponúkneme. Ide nám o reputáciu. Aby ten, kto si vydraží dielo vedel, že má originál s certifikátom, ktorým sa môže preukázať kdekoľvek vo svete. O to sa snažíme. Ak máme podozrenie, nemusia to byť len falzifikáty, ale stačí podozrenie, dielo nezaradíme. V poslednej aukcii sme vyhodili asi 30 percent z celej ponúkanej kolekcie. Nešlo síce len o typické falzá, ale o obrazy spornej kvality."
Zaujímavou kapitolou sú skúsení obchodníci a starožitníci. Takí majú na hodnotné diela nos. Spravidla tri dni pred dražbou si môžete všetky veci v dražbe pozrieť osobne. Obchodníci sa však pri dražbe nehrnú s kožou na trh, ale vyčkávajú. Je to malá psychologická hra. Všímam si ich taktiku. Najprv nechajú amatérov a až keď ide skutočne do tuhého, dvíhajú čísla šťuky. Začína sa pravá dražobná bitka. Vzrušenie narastá, keď licitátor zvyšuje cenu. Pri sume do 500-tisíc po 5000-korunách a pri miliónovej sume sa prihadzujú už 50tisíce.
Na poslednej, tretej septembrovej dražbe vyvolal hotovú búrku obraz Zoltána Palugyaya s názvom Domky. Vyvolávacia cena bola 59-tisíc korún. Záujemcovia napokon sumu vyhnali na 186-tisíc korún. "Možno sme ho trochu podhodnotili. Ale išlo o to ponúknuť obraz viacerým klientom. A napokon mali oň vážny záujem až siedmi. S takýmto záujmom sme nepočítali. Každá dražba je špecifická. Zakaždým sa udeje nejaké prekvapenie. Napríklad sme ponúkli veľmi dobré súsošie Meissen a pri licitácii padlo až 20 návrhov na zvýšenie ceny. Tá sa napokon vyšplhala trojnásobne, s čím som tiež nerátal," konštatuje Jaroslav Krajňák.
Zďaleka však neplatí, že na aukcie chodia iba bohatí ľudia, zberatelia či obchodníci. Práve na takomto mieste môžete kúpiť dielo niekedy aj nadpriemernej kvality za veľmi dobrú cenu. Ak máte šťastie a nikto iný vašu ponuku neprebije, môžete si domov odniesť hoci aj pekného Moussona za 40 000, alebo abstraktné dielo Milana Laluhu či Rudolfa Filu za necelých desať tisícok. O dielo týchto predstaviteľov na dražbe veľký záujem nebol. Často totiž záleží aj na lokalite, v akej sa dražba uskutočňuje. Galeristi nie nadarmo pátrajú v rozličných aukčných katalógoch, ako výhodne kúpiť toho-ktorého umelca tam, kde má menšiu hodnotu. "U nás sa v poslednom čase objavujú v aukciách diela maliarov spätých s oblasťou Ukrajiny, teda bývalej Zakarpatskej Rusi. Je veľká pravdepodobnosť, že sa tu na východe v súkromnom vlastníctve nachádza veľa takýchto obrazov. Pre nás nemajú takú hodnotu ako pre ukrajinských zberateľov. Pozývame si v takomto prípade na overenie pravosti renomovaných kunsthistorikov na danú oblasť. Na ukrajinské a maďarské diela máme docentku Prichoďkovú z Ukrajiny," dopĺňa Jaroslav Krajňák.
"Dražby umeleckých diel určite majú význam. Je dobré, že vznikla aukčná sieň na východe Slovenska a mohla by tu byť pokojne aj ďalšia, mohlo by sa dražiť aj v Košiciach. Pretože spoločnosť sa tým učí vážiť si umenie, jeho hodnotu a vznikajú takto súkromné zbierky. Ale niekedy vyčítam aukčným sieňam, vrátane Sogy, že nerobia prísnejší výber a do dražby sa dostanú aj diela treťotriednej kvality. Ba niekedy aj horšie. Také by mali zamietnuť. Do aukčných domov chodia ľudia, ktorí sú bohatí, majú na to a chcú investovať do umenia. Platia si za to, že si kúpia kvalitné umenie. Ale načo slabú vec vyháňať s cenami vysoko. Uškodí to potom dobrým dielam. Aukčné domy by nemali byť bazáre. To nech robia burzy," myslí si Viktor Jasaň, súdny znalec o pravosti umeleckých diel, starožitností a výtvarného umenia.
Správa o tom, že sa objavil v aukčnej ponuke zaujímavý obraz, sa v starožitníckych kuloároch šíri rýchlosťou blesku. Ako prezradil Jaroslav Krajňák, na vianočnej dražbe, ktorá sa v Čiernom orlovi uskutoční 18. decembra, by sa mali opäť objaviť rarity. "Jednou z nich bude bezpochyby obraz maliara Jana Zrzavého s vyvolávacou cenou viac ako milión korún. V novej kolekcii opäť nebudú chýbať ani originály A. Warhola a tiež barokové veci. Ale pripravujeme aj množstvo miniatúr a umeleckých drobností, aby sa k nám nebála chodiť stredná vrstva," pozýva Jaroslav Krajňák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
