Veľký. Táto minca predstavovala 1/72 rímskej libry o hmotnosti 4,54g zlata. Pre svoju nemennú hodnotu sa stala vyhľadávaným platidlom nielen v Rímskej ríši, ale aj ďaleko za jej hranicami," povedala Katarína Zozuláková, odborná pracovníčka Východoslovenského múzea (VSM).
Po stáročia bol solidus určujúcou peňažnou jednotkou, ktorá ovládala rozsiahle oblasti Európy, severnej Afriky a Malej Ázie.
"Dejiny byzantského mincovníctva sa formovali už pri vzniku Východorímskej ríše. Tá sa po zániku Západorímskej ríše (476) sformovala na Byzantské cisárstvo. V počiatočnom období, zhruba do konca 5. storočia, pokračovalo mincovníctvo v intenciách peňažnej reformy Constantina I., ktorý vytvoril novú základnú váhovú jednotku libru zlata o hmotnosti 327 g, z ktorej bolo vyrazených 72 solidov."
Po mincovej reforme cisára Anastasia I. v roku 498 sa na minciach objavuje schematické zobrazenie panovníka z frontálneho pohľadu, veľmi typické aj pre ďalší vývoj byzantského zobrazovania panovníka. "Asi od polovice 9.storočia vystupujú do popredia obrazy svätých, predovšetkým poprsie Krista, ktoré sa na averzoch byzantských razieb objavuje prakticky až do zániku ríše."
Byzantské mincovníctvo významne ovplyvnilo počiatky európskeho stredovekého mincovníctva. Predovšetkým zlaté mince boli tzv. barbarskými národmi napodobňované a stáli na počiatku ich mincovej činnosti.
"Zvláštnosťou v byzantskom mincovníctve bola razba mincí miskovitého tvaru scyphatov. Za vlády Constantina VIII. a Nicephora III. to boli strieborné, za Constantina IX. až do začiatku 13. storočia aj zlaté razby."
Na solide miskovitého tvaru Nicephora III. z numizmatických zbierok VSM je na averze na tróne sediaca postava Krista so svätožiarou rozdelenou na štyri časti, tvoriacou kríž za jeho hlavou, v jednoduchom splývanom odeve s Evanjeliom v ľavej ruke. Na reverze je stojaca postava panovníka s atribútmi cisárskej moci labarom a ríšskym jablkom, v slávnostnom, bohato zdobenom rúchu (peplum). Kruhopis je nečitateľný.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
