Slovenskí spotrebitelia obchodníkom neveria, ale nebránia sa

Bratislava - Slovenskí spotrebitelia si myslia, že ich obchodníci klamú a predávajú im aj škodlivé a nebezpečné veci. Sami však priznávajú, že sa

nevedia brániť a pri obrane svojich práv sú pasívni. Vyplýva to z prieskumu, ktorý na reprezentatívnej vzorke 1200 respondentov pre Združenie občianskej sebaobrany urobila agentúra MVK.

Podľa výsledkov prieskumu tretina ľudí nevedela správne odpovedať ani na základné otázky - kde si uplatniť reklamáciu, alebo aká dlhá je záručná lehota. Šéf agentúry MVK Pavel Haulík upozorňuje, že to sú len základné otázky, ak však ľudia nepoznajú odpoveď ani na ne, nevie si predstaviť ako môžu riešiť závažnejšie problémy. Až 60 percent respondentov si myslí, že im obchodníci a výrobcovia poskytujú nepravdivé informácie, 50,8 percenta si myslí, že im predávajú výrobky škodlivé pre životné prostredie a 46,6 percenta že ponúkajú dokonca výrobky, ktoré nie sú bezpečné.

Spotrebitelia sa cítia málo informovaní, až 52,3 percenta hovorí, že nepozná spotrebiteľské práva a 31,2 percenta ich pozná "tak napoly". Zároveň neveria, že sa spotrebiteľských práv vôbec možno domôcť, až 49,4 percenta si myslí, že ak vznikne pre nekvalitný výrobok škoda, nedomôžu sa odškodnenia. Spotrebitelia kritizujú aj zlé slovenské zákony, ktoré sa navyše podľa nich porušujú.

Jana Miklovičová zo Združenia občianskej sebaobrany hovorí, že realita nemusí byť taká zlá, lebo ak niekto v dotazníku hovorí, že sa nevie a nechce brániť, ak sa v skutočnosti bude cíti dotknutý a nahnevaný, môže začať konať. Slovenským fenoménom, ktorý platí aj u spotrebiteľov, však podľa Miklovičovej je, že sme "ľahostajní k veciam verejným a aj k poškodzovaniu svojich práv". Podľa nej aj v prípade, že sa spotrebiteľ cíti byť obchodníkmi klamaný, môže produkty prestať kupovať či sa sťažovať a informovať štátnu inšpekciu.

Jozef Orgonáš zo Zväzu obchodu hovorí, že "nijaký obchodník ani výrobca nemá cieľ klamať spotrebiteľov". Ak sa vyskytne problém, je to podľa neho iba vtedy, keď zlyhá ľudský faktor. Prípadom zlyhania ľudského faktora sú podľa Orgonáša aj posledné medializované prípady, keď obchodné reťazce ponúkali mäso dlho po dátume spotreby, iba ho zabalili do nového obalu či grilovali. Orgonáš si nevie vysvetliť, prečo ľudia obchodníkom nedôverujú a nechápe, prečo tvrdia, že sú neinformovaní. Obchodníci majú podľa neho opačné skúsenosti - ľudia sú pozornejší, najmä pri potravinách sledujú častejšie údaje o výrobku, najmä dátum spotreby.

(haj)

Kto najčastejšie porušuje práva spotrebiteľov

Trhovci64,2

Podomoví obchodníci55,8

Monopolní dodávatelia39,5

Teleshoping36,7

Drobní podnikatelia32,7

Nebankové finančné inštitúcie31,7

Zásielkové obchody24,7

Obchodné reťazce21,2

Bytové správcovské spoločnosti16,2

Štátne a verejnoprávne spoločnosti12,5