odvahu k obhajobe svojho postrehu ešte i dnes. Aj včerajšia televízna nedeľa však donaha odhalila, v akom omyle sa nachádza. Isteže, keby Rusko, Lintner, Martináková a spol. neprijali, podľa vzoru kolegu Malchárka, už rituálne pozvania do diskusií, tak polovica národa by sviatočný obed azda nevyvrhla. V tomto zmysle sú médiá fakt zodpovedné, ale - bohužiaľ - ich náplňou práce je aj informovať.
A tak sme sa dozvedeli, že existuje i ďalší záujemca o úplatok z radov "lintnerovskej" skupinky, ktorý osobne vyzval Pavla Ruska k nasledovnému úkonu: "Paľo, priprav ponuku". Meno sa verejnosť dozvedieť zatiaľ nemôže. Dôkazy? Paľo ich údajne odovzdal vyšetrovateľovi. A ten ho usmernil, že viac povedať sa nesmie. Máme teda nové podozrenie a podnet na pobúrenie. Dni a možno týždne sa bude preberať a tipovať, kto by to tak mohol byť, hoci existuje len tvrdenie politicky premotivovaného predsedu ANO.
Komu táto nová hmla pripomína týždeň staré výkriky Soboňu, že existujú dôkazy o monitorovaní Simona tajnou službou (ktoré - o štyri dni - "nemá preto, lebo ich nemá"), beží možno po správnej stope. Škoda, že skvelého moderátora nenapadlo opýtať sa Ruska, prečo nesľúbil ponuku predložiť a obratom informovať vyšetrovateľa. A už by sme mali v klietke vtáčika - podľa vzoru Karlin, napríklad. Alebo existuje niekto, kto by presne také správanie neočakával od človeka, ktorý na inú poslankyňu nasadí súkromné odpočúvanie? Teraz by mal Rusko dôkaz nad dôkazy. Žiadne expertízy by nebolo treba a ušetril by si aj obvinenia z eštebáctva... Absurditu situácie ilustruje, že takú príležitosť na víťazný gól zmeškal človek, ktorý tvrdí, že sa mu strana rozpadla nie pre zmenky, ale preto, lebo "do NR SR prišla prax kupovania poslancov a to je základný stavebný prvok tej skupiny"...
Isteže sa dá špekulovať, že nebol prítomný duchom, že sa bál provokácie (čo je blbosť, keby obratom oznamoval vec na políciu). Načo ale potom šíri fámy? Musíme sa asi v tej hmle zorientovať. Jedna vec sú podozrenia z politickej korupcie a druhá vec je veľkovýroba indícií a bublín v snahe ovplyvniť politický zápas a vývoj preferencií vo svoj prospech. Rozoznať hranicu je pre laické publikum ťažké. S istotou sa zrejme dá povedať, že jedno i druhé existuje...
Podobná iracionalita sa dá vystopovať i v inkriminovanej nahrávke. Je jednoducho nepredstaviteľné, že Rusko, ktorý korupciu pokladá za "základný prvok" rozvalu ANO, sa Henzelyovej zabudol opýtať na takú maličkost, akou je totožnosť človeka, ktorého za ňou mali poslať... Predstavme si len tú absurdnú situáciu: Človek, ktorý je schopný zorganizovať tajný videoodposluch len preto, aby získal dôkaz o korupcii, sa neopýta na meno agenta, ktorého za Henzelyovou "naši" vyslali, aby ponúkal úplatky… (Na strane druhej je isteže tiež neuveriteľné, že Rusko by si dovolil záznam "poskladať", ako tvrdí poslankyňa, či inak falzifikovať. To by sa definitívne odpílil už nielen politicky.)
Samozrejme, na súdnosť publika útočia aj tí, ktorí príbeh zľahčujú vymýšľaním naprosto absurdných hypotéz. Ako včera Lintner, podľa ktorého "naši" na nahrávke môžu byť aj - Henzelyovej rodičia. Tomuto poslancovi buď šibe, alebo sa už pripravuje na rolu nesvojprávneho, ktorú chce hrať, až ho obvinia... Konštrukcia, že Rusko hovoril o Henzelyovej rodičoch ako o "našich", sa totiž inak vysvetliť ani nedá. Ledaže ešte tak, že Rusko a Henzelyová sú súrodenci, čo sme doteraz netušili... Pričom, aby to nebolo "okaté" (Henzelyová na nahrávke), tak rodičia, ktorí chceli skorumpovať vlastnú dcéru, poslali za ňou tretiu osobu... To sú kaleráby, ktoré tlačí do slovenských hláv predseda mandátového a imunitného výboru NR SR...
Nebezpečnejšie ako zjavné hlúposti je politické zľahčovanie kauzy. Toho sa dopúšťajú všetci politici, ktorí zdôrazňujú eštebácke spôsoby Pavla Ruska. Iste, tajne si nahrávať a odpočúvať kohokoľvek je veľmi škaredé. Špeciálne v tomto príbehu ale stojí na oveľa vyššom poschodí verejný záujem, ktorým dôkaz o korupcii nesporne je. My môžeme iste pochybovať o motívoch Ruska, o jeho morálnom profile a aj o pravosti nahrávky, kým expertíza nevynesie ortieľ. Nedá sa len jedno - operovať morálnou a dôkazovou hodnotou (v trestnoprávnom zmysle) nahrávky v politickej rovine. To je neprípustné, zvlášť u najvyšších ústavných činiteľov. Dzurinda, Hrušovský a Bugár by mali veľmi vážiť svoje odkazy, pretože ich slová padajú do situácie, v ktorej sa tvoria i budúce pravidlá.
Nikto nedokáže znevážiť a skompromitovať politiku tak dôkladne, ako samotní jej aktéri. Sú v tejto disciplíne ozajstní machri.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
