Aj to sa stáva - Radšej by bol vyhral v Humennom

zeleno biely vtedy posledný raz z najvyššej súťaže vypadli a na viacerých hráčov sa po zostupe zosypali hromy blesky, jeho to obišlo. Hlavne preto, aj keď ani jemu hra celkom nešla, dával do nej vždy celé svoje srdce. V pamäti máme ešte aj dnes, ako Šlahor po "pamätnej" košickej prehre plakal. Ako malý chlapec. Na Prešov sa futbalista, ktorý v posledných dvoch rokoch mal dvakrát zlomenú nohu, raz kľúčnu kosť a v Lučenci sa po zdravotných peripetiách rozohráva, veľmi tešil, ale...

"Vravím to úprimne, Prešov mi prirástol k srdcu a skutočne som sa na zápas v dobre známom prostredí tešil. Odchádzam však sklamaný z niektorých ľudí. Nemám pocit, žeby som tu v minulosti odviedol zlú robotu. Preto si nemyslím, že niektoré pokriky na moju adresu som si nezaslúžil. Ale stáva sa," vyznal sa J. Šlahor zo svojich pocitov. Pri vašom odchode bolo viac tých, ktorí vám za váš výkon zatlieskali, hoci ste Prešov s Lučencom o body obrali... "Iste, beriem to tak, že som hráčom súpera. Priznám sa, že z prešovskej výhry nemám úprimnú radosť. Viac by ma hrialo víťazstvo trebárs v Humennom. 1. FC Tatran na diaľku fandím, želám mu úspechy i postup. Momentálne hrám za Lučenec, takže snažím sa zbierať body s ním. Dnes to bolo so šťastím, to ale k futbalu patrí."