novinka, obraz partajných preferencií vykazuje už viac ako dva roky mútnu stabilitu.
So skracujúcim sa časom k septembru 2006 je však rozdiel oproti minulosti v tom, že stĺpčeky Focusu, UVVM a MVK získavajú predsa len akúsi orientačnú hodnotu vo vzťahu k realite, ktorá po uzavretí urien nastane. Hoci je faktom a skúsenosti z ľubovoľných krajín (naposledy Nemecko, Poľsko) potvrdzujú, že preferencie vzdialené od volieb viac ako 2 mesiace sa nedajú vziať za bernú mincu, niektoré trendy, ktoré agentúry signalizujú, sa už podceňovať nesmú. Ani vtedy nie, ak mnohí politici sa pri konfrontácii s týmito číslami potuteľne usmievajú a naznačujú, že agentúry jemne manipulujú a zľahka prispôsobujú budúce mocenské mapy preferenciám - vlastným.
Dnes nevieme, či posledné čísla MVK, UVVM a Focusu vojdú do dejín ako významný prielom, alebo extrém, ktorý nasledujúce mesiace uvedú na pravú mieru. Skutočnosť, že medzi parlamentné strany prvýkrát katapultovali Slobodné fórum (7 percent u MVK!), však zodpovedá trendom, ktoré sa dajú dlhodobo sledovať. Ak sa Martinákovej strane naozaj podarí vyšvihnúť nad päťpercentnú čiaru, môže to celkom zásadne ovplyvniť politickú realitu, ktorú očakávame po septembri 2006.
Vysvetlenie je jednoduché: Po tom, čo z hry, zrejme už definitívne, vypadla ANO, nebolo príliš dôležité pozerať na percentá. Stačilo vychádzať z alternatívy, že do budúceho parlamentu sa dostane buď 6 (Smer, HZDS, KDH, SMK, SDKÚ, SNS) - čo sa zdalo byť oveľa pravdepodobnejšie - alebo 7 strán (plus KSS). A z toho sa pri zarátaní všetkých vzťahových reálií už dalo vcelku jednoducho prísť k dobrým záverom vzhľadom na tvorbu povolebnej vlády. Vstup SF do obrazu a zvýšenie potenciálneho počtu parlamentných strán na 8 vyhadzuje do vzduchu jednoduché počty, vychádzajúce zo zoskupenia SDKÚ-SMK-KDH na póle jednom a Smeru na druhom. Nevraviac ani o tom, že kým všetky vyššieuvedené strany majú predvídateľné povolebné správanie a jasné prioritné afilácie, SF je trochu tajomstvom...
Tridsať percent Smeru je stále jasne viac, ako cca 25 percent SDKÚ (6,3) - KDH (8,5) - SMK (10,6). Toto, z hľadiska práva na nomináciu premiéra rozhodujúce porovnávanie, sa však dosť pravdepodobne preklopí v prospech "pravého" triumvirátu, ktorý - na rozdiel od Fica - ešte v kampani nie je. I preto sú presné čísla (35,2 či 30,7 u Smeru) dnes nevýpovedné. Ony naozaj odpovedajú len na otázku, že komu by ste dali svoj hlas, keby sa voľby konali tento víkend. K septembru 2006 teda signalizujú asi toľko, že Smer o individuálny primát už nepríde a maximum koaličnej trojky bude jemne nad 40.
Tu niekde začína zradnosť práce slovenských agentúr. Kým v iných krajinách sa voliči rozhodnutí hlasovať za tú či onú stranu v prieskumoch delia na "istých" (či už z hľadiska volebnej účasti alebo konkrétnej preferencie), a potenciálnych, na Slovensku sa toto do hĺbky neskúma, čo zakladá dramatické skreslenia, keďže pomery kmeňových a "flirtujúcich" voličov nie sú u strán zďaleka totožné. Môžeme sa napríklad len domnievať, či SDKÚ ešte má tú rezervu driemajúcich priaznivcov, ktorá sa mobilizovala k akcii v momente pocitu akútneho ohrozenia - volieb. Metodika, ktorou pracujú slovenské agentúry, je najlacnejšia, a preto povrchná. Na strane druhej, nemýlia sa viac, ako renomované inštitúcie, ktoré sa - kam oko dohliadne - viac pletú ako triafajú presne. Ak trochu pritiahneme vec za vlasy, ťažko si spomenúť na voľby v tomto tisícročí, v ktorých merači nevybuchli.
Dôležitý faktor tiež je, že Smer je v kampani tri roky, kým koalícia - s výnimkou posledných mesiacov SDKÚ - stále bubinká. Tu leží vážny rozdiel medzi slovenskou a napr. českou, nemeckou i maďarskou scénou, kde najväčšie vládne strany (ČSSD, SPD, MSZP), nech čokoľvek v poslednej tretine periódy robia, všetko je to len kampaň. Je naozaj poučné porovnať maďarských socialistov, ktorí kvôli rozdávaniu už hodili za hlavu aj prijatie eura, so zakríknutým až hanblivým populizmom SDKÚ (dolaďovanie reforiem, Slovnaft, bankové poplatky). KDH a SMK sa pritom správajú, akoby ich žiadne voľby ani nečakali. Tam je už cítiť istý fatalizmus - keď sa v kampani rozsekáme na kusy, dostaneme 10 percent, keď vyložíme nohy na stôl - 8,5. Tak načo sa plašiť?
Vyhliadky Smeru udržať si náskok pred koaličnou trojkou nie sú veľké, keďže evidentne atakuje svoj ľavý strop, pričom stredových voličov odpudzuje radikálna Ficova rétorika. S Martinákovou v parlamente by však táto triviálna matematika stratila na význame.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
