Sebavedomie výrazne živili výborné tribúny

Už dávnejšie niektorí volali po tom, aby tréner Dušan Galis začal nasadzovať do kvalifikácie i hráčov Artmedie, ale ten sa k tomu staval opatrne, akoby prezieravo. Nevedno, či nechcel riskovať, alebo sa obával narušiť zabehané spôsoby, alebo nedôveroval, že formu si niektorí adepti z Ligy majstrov prenesú aj do národiaku. V stredu však od začiatku duelu postavil na ľavú stranu obrany Jána Ďuricu (na snímke vľavo v bielom). Ktovie, ako by to s jeho zaradením však bolo, keby Had nemal dištanc...

Pôvodným "povolaním" stopér na netypickom poste prekypoval obrovskou snahou a bojovnosťou, no neraz to preháňal s usilovnosťou na vlastné tričko. Vidno, že sa ešte len zoznamuje s iným taktickým i herným poslaním, no je v ňom devíza, z ktorej možno neskôr prídu zaujímavé úroky. "Zmierlivý výsledok nie je na zahodenie, no chceli sme viac. Diváci však videli zaujímavý dej. Vytrvalo nás povzbudzovali, pomohli nám k remíze. Škoda len toho vyrovnávajúceho gólu. Ten nás zaskočil, zabrzdil," komentoval vystúpenie urastený obranca. Na starosť dostal Raula, najmä pri štandardných situáciách. Hviezda hostí sa príliš našťastie nepresadila. "Odviedol svoj štandard, hoci taký nebezpečný nebol. Doma bol oveľa nepríjemnejší. Celkove sme však esá Španielov eliminovali a snažili sme sa o aktívnejšiu hru. Aj preto naša hra zniesla, podľa mňa, prísnejšie kritériá než v prvom barážovom zápase."

Znovu sme sa však nevyvarovali kiksu v defenzíve, keď nás zaskočila kolmica medzi stopérov. Zase sa vyskytli i pochybnosti, či to nebol ofsajd. Naši už boli ale tentoraz opatrnejší než po vystúpení v Madride, keď hovorili o porušení pravidiel. "Smrdelo to na prvý pohľad ofsajdom, ale nechcem nič hovoriť nahlas, treba si to pozrieť zo záznamu."

Možno mali Slováci väčšie sebavedomie ako v sobotu, ale skôr sa ich odvaha mohla stupňovať preto, že Španieli blahosklonne popustili liace. Dovolili nám toľko, koľko sami chceli. "Keby sme hrali v Španielsku tak ako dnes, bola by šanca na postup výraznejšia," zamyslel sa Ďurica. Nuž, výkonnostne sme na šampionát ešte nedospeli, možno ani inak. Mentálna prevaha rivala a účastníka šampionátu bola zjavná vo väčšine minút oboch kapitol baráže. Je však pravda i to, že Slováci to mohli viac zdramatizovať a rozfofrovať. "To by sme však v predošlom dueli nemohli byť ustráchaní a navyše sme neustrážili protihráčov. To bola hlavná chyba."

Tento hráč si myslí, že najbližšie ME by mohli byť oveľa reálnejšie, lebo náš futbal napreduje. Aj on by mal byť borcom, na ktorého sa bude dať spoľahnúť. Pravda, podobných Ďuricovcov potrebujeme vzhľadom na rozšírenie konkurencie oveľa viac. Lebo práve úzky výber aj pri zraneniach a dištancoch zväzuje ruky trénerom. Pokiaľ nebudeme mať na každý post minimálne dvoch približne vyrovnaných kandidátov, tak sotva si udržíme dlhodobejšie počas jedného kvalifikačného cyklu primeranú tvár.

Žltá ako frčka do nosa

S nesmiernou gurážou vybehol na trávnik Tehelného poľa, no jeho zdravá drzosť bola "odmenená" už pomerne skoro aj opačne, než si zaumienil žltou kartou: "Odtlačil som súpera, on sa hodil na zem. Nechcel som ho faulovať, ale takto to vypálilo," riekol Ďurica, ktorý pykal už po pár minútach hry. To nie je pre žiadneho hráča dobré, ak je na začiatku penalizovaný a musí si dávať pozor, ak nechce byť vylúčený. "Nemalo to až taký vplyv na môj výkon, hoci v podvedomí som myslel na to, že už žltú mám. Do debaty by som sa však v žiadnom prípade s rozhodcom nepustil, aby získal zámienku poslať ma predčasne dolu. Takých chýb sa treba vyvarovať," narážal Ďurica na kacírstvo, akého sa dopustil jeho predchodca Had.