ktoré konkrétnym problémom buď väčšmi škodia ako pomáhajú, alebo utekajú rovno do stratena. Príkladom sú najčerstvejšie návrhy na "reformu" politického systému, ktoré mátajú v hlavách či samotných politikov, alebo sociológov kladúcich v anketách ľuďom nemiestne a hlúpe otázky.
Napríklad takúto: "Ak poslanec opustí stranu, za ktorú bol zvolený do parlamentu, mal by podľa vás mať povinnosť vzdať sa poslaneckého mandátu, pričom strana by obsadila jeho miesto náhradníkom?". Dopyt tohto znenia sa podaril agentúre MVK a je mimo misu jednoducho preto, lebo kladná odpoveď nie je jednoducho zlučiteľná so základným atribútom zastupiteľskej demokracie, ktorým je slobodný výkon mandátu. Niektoré veci sa proste nemôžu obmedziť zákonom, lebo ich zneužitie by napáchalo väčšie zlo, ako je samotný jav, ktorý chceme riešiť. My môžeme stokrát odsudzovať poslaneckú fluktuáciu a nepríčetný bordel v parlamente, ale imperatívny mandát je horší, pretože by jeho držiteľov postavil do úplnej závislosti od straníckych sekretariátov a do potenciálneho konfliktu s vlastným svedomím. Mandát nepatrí stranám, tie sú len médiom, nástrojom demokratického vládnutia, ktoré ľud realizuje priamo cez svojich zástupcov, nie nepriamo cez politické subjekty, ktoré hrajú v systéme veľmi dôležitú, ale iba sprostredkovateľskú rolu. Otázka by bola legitímna azda v prípade, ak účelom skúmania je rozšírenie demokratických hodnôt v populácii. Inak je zbytočná a hlúpa, lebo aj keby sto percent ľudí povedalo, že áno, riešenie je neaplikovateľné. Resp. by sa museli zároveň aj pýtať, či chceme zrušiť aj demokraciu...
Otázka vznikla preto, lebo dve strany, HZDS a Smer, špekulujú o nejakej forme podriadenia poslancov strane ako riešení parlamentnej turistiky. Ide o nepresaditeľný populizmus, čo obaja šéfovia, doktori práv Mečiar a Fico, musia alebo by mali vedieť. Keďže v národe je značné znechutenie z toho, čo sa v NR SR deje, hlásajú bludy, na tie sa chytí agentúra, vedecky zistí, že 80 percent ľudí už zareagovalo. A títo dvaja majú teraz spätnú väzbu pre svoju agendu a môžu masírovať ďalej - vidíte, 80 percent to chce! Tak sa pečie politika.
Imperatívny mandát aj tak nikdy nebude, lebo by nás vyhodili z únie - ak už nič iné. Škodlivejšia strana mince je v tom, že ľudia sadajú na lep jednoduchým a kvázi priamočiarym riešeniam (ak otázku kladie licencovaná agentúra, niečo na tom bude!) miesto toho, aby si nabudúce lepšie všímali, ktoré sú tie strany, odkiaľ utekajú poslanci a nabudúce ich už nevolili. Pretože to je podstata problému. Niežeby sa nemohlo nikdy stať, že z KDH či SMK niekto nezdúchne. Samozrejme, taký je život - deje sa to aj v Británii či USA a každej demokracii. Platí ale pravidlo, že výrazne zvýšenému migračnému riziku sú vystavené marketingové subjekty, vznikajúce na iných pilieroch ako sú hodnotové a ideové. Vlastnosťou takýchto strán je, že nie sú imúnne proti prílevu zlatokopov a kariéristov, ktorí ich opúšťajú v lepšom prípade pri prvom spore, v horšom ak si zrátajú väčšie výhody a zisky inde.
Ľudské zlyhania a slabosti, ktoré nás frustrujú a otravujú v politickom živote, sa nemôžu riešiť zmenami zákonov, ale kvalitnejšou politickou prácou a selekciou ľudí. To sa však už stranám nepáči, lebo zvyšuje nároky na ne samé. A tak sa hľadajú zástupné riešenia všade. Zase je to HZDS, ktoré prichádza s notorickou témou - zmena volebného systému. Ide o ten istý chorobopis, s tým rozdielom, že väčšinová voľba, ktorú chcú presadiť miesto pomernej, čo platí dnes (pri voľbách do NR SR), nie je nedemokratická ani neústavná. Je to legitímny systém, čiste väčšinovým spôsobom v jednomandátových obvodoch na princípe víťaz berie všetko sa volí napr. v USA či Británii. Akurát tento model celkom nerieši to, "aby bol každý poslanec pod priamym dohľadom svojich voličov" (Veteška), čo je - kvázi - legislatívny zámer. Je síce pravdou, že v jednokolovom väčšinovom systéme má každý obvod svojho konkrétneho poslanca, ešte väčšou pravdou ale je, že v Európe (nie v USA) sú pod rovnakým vplyvom strany ako v systéme pomernom. Ešte nikto nikdy neidentifikoval žiadny rozdiel medzi poslancami volenými väčšinovo a pomerne. To je slovenská bájka, rovnako tak predstava stranícky lojálnych poslancov v prípade dvojkolového väčšinového systému. Zavedenie väčšinovej voľby by totálne zmenilo slovenskú politickú krajinu, v parlamente by sa udržali tri, nanajvýš štyri subjekty. O tom však milí predkladatelia ani netušia.
Zmeny volebných zákonov sa v lepších demokraciách pripravujú roky a schvaľujú ústavnými väčšinami. Na Slovensku propagujú populisti zástupné riešenia netušiac, aké tragédie môže spôsobiť manipulácia so vznetlivými a výbušnými látkami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
