piesne Ivana Hoffmana. V čase, keď si naši rodičia naozaj na námestiach sľubovali lásku, mala dnešná mladá generácia v priemere štyri roky. 17. november 1989 sa začal ako úplne obyčajný, chladný novembrový deň, ktorý ani len netušil, akými veľkými písmenami sa zapíše do našej hostórie. Samozrejme, tento deň bol len vyvrcholením dlhých príprav boja za slobodu. Svoje miesto v ňom neodškriepiteľne majú aj študenti, predovšetkým vysokých škôl, ktorých húfy sa hrnuli na námestia, za tichej podpory svojich profesorov. Mnohí historici práve študentom prisudzujú jednu z najväčších zásluh na tom, že cesta za slobodou bola úspešne zavŕšená. Aké však bolo zmýšľanie vtedajšej mládeže? Vedela by sa podobne zmobilizovať aj súčasná mladá generácia? Tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sme položili sociologičke PhDr. Zuzane Kusej, CSc., zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Otázka, čo motivovalo vtedajších študentov, aby sa v takom hojnom počte zúčastnili na demonštráciách v roku '89, by zrejme bola bizarná. Okrem samozrejmej túžby po slobode, bola v tom aj istá mladícka "horkokrvnosť"?
- Štrajk študentov bol veľmi dôležitý, ako aj to, že sa k nim pripájali aj ďalšie kategórie obyvateľstva. Študenti tiež robili veľa pre ich mobilizáciu, cestovali po Slovensku, chodili do podnikov... Riskovali, ale v čase štrajku už mali na mnohých školách podporu vysokoškolských učiteľov, ak nie všetkých tak ich vplyvnej skupiny. No aj napriek tomu riskovali menej ako iné kategórie obyvateľstva; na rozdiel od rodičovskej generácie, sú zodpovední len za seba, kým ich rodičia by napr. stratou práce mohli ohroziť kožu celej rodiny.
Ako by ste konfrontovali mládež s pred roku 1989 a dnešnú? Majú v sebe mladí istý entuziazmus a dokážu sa spojiť proti niekomu, resp. niečomu, ako napríklad nedávno, keď si v súvislosti s novou maturitou a poplatkami za VŠ snažili vybojovať svoj názor práve protestnými zhromaždeniami?
- V mladom veku sa najčastejšie zaoberáme otázkou zmyslu života a sme najcitlivejší voči pokrytectvu a rozporu medzi vštepovanými ideálmi a praxou. Samozrejme, nie všetci a ako hovoril psychológ Erik Erikson, niekedy väčšina vkĺzne bez problémov do vychodených topánok po rodičoch. Nemyslím si však, že dnešní študenti sú "vychladnutejší" ako generácia pred nimi alebo že ich dokáže zapáliť len materiálny záujem, aj keď ten je pre časť mladých dnes oveľa žhavejší.
Akým spôsobom vôbec dnešná mladá generácia vníma tieto udalosti? Majú o pomerne nedávnej minulosti dostatočné poznatky?
- November 1989 sa veľmi často zdôrazňuje ako deň nula, predel, či striedanie epoch. Okrem tejto významnej funkcie má relatívne pozitívny skrytý význam aj preto, že obdobie "pred" nemá spoločensky vážených zástancov. Mladí ľudia síce vedia o socializme minimum, ale tým niekoľkým negatívam, ktorými ho charakterizujeme (nesloboda prejavu a pohybu, uniformnosť, obmedzené informácie, rady na banány) rozumejú pomerne dobre.
Aká predstava dominuje u mladých ľudí, čo sa týka socializmu a vôbec tejto éry všeobecne? Sú dostatočne informovaní o vtedajšom dianí, o niekedy až absurdnom porušovaní ľudských práv a slobôd a pod.?
- Pre poznanie zločinov komunizmu sa za uplynulé roky urobilo mnoho, robili sa výskumy, zriaďovali archívy, či pripomínali obete. Z môjho pohľadu sa predovšetkým v odbornej sfére zanedbalo skúmanie ďalších oblastí života za socializmu, ktoré mohlo byť pre nás poučné: Slovensko bolo aj za socializmu radikálne reformovanou krajinou, vyskúšalo sa tu z väčším a menším úspechom mnoho vzdelávacích, zdravotných a sociálno-politických programov, z ktorých priebehu sme sa mohli poučiť a byť opatrnejší pri niektorých súčasných reformných krokoch. My sme však všetko paušálne odmietli. A teraz opakujeme rovnaké chyby.
Autor: Lukáš SABO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
