pokáním a sebareflexiou Ľudovíta Kaníka) je marketingový vynález nejakého doktora komunikačných vied v okolí SDKÚ, tak tiket by čosi vyhrať aj mohol. Po rozpačitom úvode sa sociálna ministerka natlačila do médií a "opravuje" reformy s takou vehemenciou, že ešte dva-tri mesiace a nikto si nespomenie, že niekedy tu nejaký Kaník vôbec bol. Otázka, že či to pomôže Dzurindovi a koľko, nie je až taká vzrušujúca a mala by zaujímať tak akurát Martinákovú a Fica. Užitočnejšie je sa pýtať, či to pomôže sociálnemu systému a dôchodkom.
Odpoveď, pri najlepšej snahe, komentátor dnes nedá. Ešte ani keby rezortu rozumel viac ako rozumie. Dojem, že ministerka prešíva reformy hore-dole, sa buď umelo nafukuje, alebo je to - pravda. Ak by šlo o hlbšie zásahy, teda nielen parametrické (teda o koľko sa ktorá dávka zvýši, zníži), tak treba predovšetkým povedať, že je to poriadna situačná improvizácia. Reformy sa totiž v začiatkoch nastavovali po veľkých politických dohodách, ktoré sa piekli-varili na koaličných radách a až potom prerábali (väčšinou kazili) v parlamente. Teraz je situácia taká, že Radičová ohlási také a také novinky a koalícia len čumí, ako to dievča umí, a - všetci sú ticho. Ministerka nepochybne rozumie hlboko veci, veď vyzerá tak dôveryhodne, len sa žiada povedať, že sociálny či dôchodkový systém, keďže sa tam točia miliardy, je vždy a všade najprv otázka politického rozhodovania, až potom technicko-odborného riešenia. Teraz to miestami pripadá, akoby si nestraníčka Radičová samostatne vykladala a realizovala programové vyhlásenie vlády. Niežeby to muselo byť zle - len je čudné, že okrem poslaneckých komentárov sa do toho nikto nemontuje. Kaník mal pol roka veľkú tému - mikroskopické zníženie odvodov. A Mikloš, koľkokrát mu strčili pod nos mikrofón, toľkokrát mu odkazoval - len cez mŕtvolu deficitu. A Kaník sa nepohol...
Včerajší návrh Radičovej rozšíriť poberanie nejakých dávok pre deti na základných školách aj pre rodiny, ktoré ich doteraz nepoberali, je typický kampaňový chod. Ako vyšitý od Séguela, El Wiesela či iných mágov politickej reklamy. Netreba sa rozčuľovať, Paroubek a Gyurcsány u susedov, kde sa ide voliť v apríli resp. júni, uzatvárajú neporovnateľne väčšie kšefty. SDKÚ si rozširuje okruh priaznivcov na vrstvu, ktorá sa nachádza kdesi medzi hmotnou núdzou a životným minimom. Nevedno, aké je to percento, ale pri pohľade na Focus, MVK a UVVM by to malo byť aspoň 20, aby bolo opatrenie dostatočne účinné. Najlepšie na takomto ťahu je, že Martináková a Fico nemôžu ani nadávať, môžu len ťapkať do rytmu a vykrikovať - málo, málo, pridať, pridať.
Nikto netvrdí, že na Slovensku žije každý na úrovni, akú si predstavuje. Množenie dávok a rozširovanie poberateľov aj na vrstvy, ktoré nežijú v osadách či v ozajstnej núdzi, je však pomýlené z princípu, pretože štát nikdy nedokáže nastaviť hranicu "potrebných" tak, aby nad ňou už nezostala nejaká ďalšia sociálna skupina, ktorá by nepýtala, keďže aj ona má pocit, že je chudobná. To, že horný limit príjmu štvorčlennej rodiny, ktorá bude oprávnená novú dávku (či zvýšenie nejakej starej) poberať, je 12 330 Sk, je - bulharská konštanta, ktorá nezohľadňuje, lebo nemôže, tisíc iných faktorov. Napríklad ten najbežnejší - či otec dávku obratom neprepije. Štát má sanovať chudobu, nie životnú úroveň, pretože obdarúva vždy iba z peňazí, ktoré vezme iným. Keby tie peniaze aspoň išli cez školy, ktoré majú prehľad o sociálnej situácii žiakov a samy im za ne jedlo či pomôcky obstarávali... To by už sociálne postihnutí v kampani neocenili.
Adresnosť je pekný princíp, ale v rukách štátnych prerozdeľovačov márnosť nad márnosť. Za Kaníka i za Radičovej prevláda jedna tendencia - čím viac špecifických príspevkov podľa neprehľadných a stále podrobnejších parametrov. Dotácie dostanú od budúceho roka aj rodiny milionárske, ktoré majú svoje dieťa v škole, kde 50 percent iných detí je v sociálnej núdzi. Veľmi dobre. Radi zaplatíme.
Malá revolúcia sa chystá aj v prvom dôchodkovom pilieri, kde chce Radičová utlmiť princíp zásluhovosti. Tu je ťažké aj nadávať, lebo celý priebežný systém - teda ten, do ktorého sa platia odvody a hneď aj vyplácajú dôchodky - je postavený zle. Najväčšia sranda je, že zásluhovosť a menej solidarity sa hotuje brániť proti Radičovej Martináková, ktorá nedávno nedala ani dopustiť, že by Kaník urobil v živote niečo dobré. V spore, či prvý pilier do hĺbky prekopať, alebo nespravodlivosti odstrániť rýchlejšou valorizáciou nízkych penzií, čo navrhuje Martináková, má ministerka pravdu. Úplne najvtipnejšie ale naozaj je, že táto principiálna vec koalíciu vôbec nevyrušuje. Hlavne, že o zábavu sa starajú Ruskove nahrávky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
