povrchu tejto planéty sa pohybujú dva prieskumné rovery, okolo planéty krúži sonda Mars Odyssey a k Marsu sa blíži nedávno vypustená sonda MRO (Mars Reconnaissance Orbiter). Americká kozmická agentúra (NASA) už oznámila, že v auguste 2007 vypustí smerom na Mars ďalšiu prieskumnú sondu, nazvanú Phoenix (fénix). Nová marťanská misia dostala názov podľa bájneho vtáka fénixa, ktorý podľa egyptskej mytológie žije 500 rokov, potom sa sám v svojom hniezde spáli, ale z popola opäť omladený vzlietne. Pristávací modul misie Phoenix by mal na povrchu Marsu pristáť v máji 2008. Misia dostala názov Phoenix najmä preto, lebo pri stavbe novej sondy sa využije mnoho komponentov zo sondy, ktorá mala byť vypustená v roku 2001, ale nakoniec bol celý projekt zrušený.
Pristávací modul sondy Phoenix pristane v oblasti severnej ľadovej čiapočky Marsu, teda v oblasti, pokrytej súvislou vrstvou ľadu. Presné miesto pristátia ešte nie je známe, ale bude ležať medzi 65o a 75o severnej šírky. Výsledky, získané sondou Mars Odyssey naznačujú, že uvedená oblasť je pokrytá približne pol metra hrubou vrstvou ľadu. Sonda Phoenix sa pokúsi zistiť čosi o histórii tohto ľadu. Je tento ľad pozostatkom dávneho oceánu? Dostal sa ľad na povrch z vodných pár v atmosfére? Sú to pozostatky ustúpivšieho ľadovca? Na takéto a podobné otázky by sme mali získať odpovede pomocou prístrojov, ktoré sonda Phoenix dopraví a povrch Marsu. Prístroje sondy budú študovať vrstvenie ľadu, textúru ľadu a pôdy a chemické zloženie v rôznych hĺbkach. Pozorovania sezónnych zmien počas niekoľkých mesiacov prispejú k našim znalostiam o klimatických cykloch na Marse. Jedným z nevysvetlených problémov je to, či krátkodobé alebo dlhodobé cykly môžu vytvárať podmienky, za ktorých môže v povrchových vrstvách existovať aspoň malé množstvo vody (v tekutom stave). Najdôležitejšou a najvzrušujúcejšou úlohou sondy Phoenix bude zistiť, či na rozhraní pôdy a ľadu môže existovať prostredie, vhodné pre život na mikrobiálnej úrovni. Aj keď totiž voda zostáva v tekutom stave len krátku dobu medzi dlhými intervalmi, život môže pretrvávať, pokiaľ to ostatné faktory dovoľujú. To sa potvrdilo štúdiami v arktickom prostredí na našej Zemi. Phoenix preskúma niektoré faktory, a to napríklad to, či sú v marťanskom prostredí prítomné organické zlúčeniny alebo či v pôde nie sú také silné oxidanty, ktoré by prakticky vylučovali vznik života.
Pre misiu Phoenix bude použitý pristávací modul, ktorý bol zhotovený a odskúšaný pre zrušenú misiu Mars Surveyor a ktorý je uskladnený vo firme Lockheed Martin Space Systems. Pristávací modul pristane na povrchu Marsu pomocou brzdiacich raketových motorov a nie pomocou nafúknutých balónov, ktoré sa použili pri pristávaní roverov Pathfinder a Exploration. Brzdiace motory sa zapnú vo výške 570 metrov nad povrchom Marsu. Predpokladá sa, že sonda pristane v okruhu do 10 km od vytýčeného miesta. Pristávací modul ponesie šesť prístrojov. Robotické rameno dĺžky približne dva metre bude schopné vyhĺbiť do povrchu Marsu ryhu hlbokú až po metra a odobrať z nej vzorky. Na ramene, ktoré vyrobilo Jet Propulsion Laboratory, bude namontovaná kamera, ktorá bude snímať steny vykopanej ryhy. Na analýzu vzoriek, odobratých robotickým ramenom, budú slúžiť dva prístroje. V analyzátore, ktorý vyvinula Arizonská univerzita, sa budú vzorky pomaly ohrievať a počas ohrevu sa bude merať množstvo uvoľňovanej vodnej pary, kysličníka uhličitého a organických pár. Ďalším prístrojom je mikroskopický, elektrochemický a vodivostný analyzátor, ktorý Jet Propulsion Laboratory pôvodne vyrobilo pre sondu Mars Surveyor. V tomto analyzátore sa budú minerálne zrná z odobratých vzoriek skúmať pomocou optického mikroskopu a mikroskopu AFM, pracujúceho na báze atómových síl. V štyroch elektrochemických bunkách sa bude merať celý rad chemických vlastností, a to napríklad prítomnosť rozpustených solí a stupeň kyslosti či zásaditosti. Vodivostný snímač, umiestnený na robotickom ramene bude merať tepelné a elektrické vlastnosti pôdy. Arizonská univerzita vyvinula aj stereokameru, ktorá bude umiestnená na stožiari a ktorá bude poskytovať farebné stereosnímky terénu v blízkosti miesta pristátia. Snímky z tejto kamery budú slúžiť aj na polohovanie robotického ramena. Kanadská vesmírna agentúra (CSA) dodá pre sondu Phoenix súbor meteorologických prístrojov, ktoré budú monitorovať množstvo vody, prachu a ďalšie parametre marťanskej atmosféry. Ďalší prístroj, zhotovený firmou Malin Space Science Systems, bude snímať terén počas pristávacieho manévru sondy. Hlavným priemyselným partnerom misie Phoenix je firma Lockheed Martin Space Systems. Projekt Phoenix manažéruje pre NASA spomenuté Jet Propulsion Laboratory (laboratórium prúdového pohonu), ktoré je súčasťou California Institute of Technology (technická univerzita štátu Kalifornia). Celkové náklady na marťanskú vesmírnu misiu Phoeinx budú 386 miliónov dolárov. Sonda Phoenix by na povrchu Marsu mala pracovať tri mesiace až päť mesiacov. Misiu ukončí marťanská zima, keď z atmosféry začne vymŕzať kysličník uhliočitý, ktorý celú sondu obalí suchým ľadom.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
