röntgenovým žiarením, pričom na tienidle alebo na špeciálnom filme vznikne obraz, na ktorom možno dobre rozlíšiť kosti od mäkších častí ľudského tela. Röntgenové žiarenie sa však nevyužíva len v lekárskej diagnostike, ale aj v terapii a priemyselnej diagnostike. Spomenuté žiarenie dostalo svoje meno po svojom objaviteľovi, ktorým bol nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen. Röntgen objavil toto žiarenie 8. novembra 1895, teda pred 110 rokmi, a pretože jeho podstatu nepoznal, dostalo tajomné žiarenie označenie žiarenie X alebo lúče X. Trvalo približne desať rokov, kým sa preukázalo, že röntgenové žiarenie je elektromagnetickým žiarením, ktoré svojou vlnovou dĺžkou spadá medzi ultrafialové žiarenie a gama žiarenie. Za svoj objav dostal Röntgen v roku 1901 prvú Nobelovu cenu za fyziku. Zaujímavosťou je, že pri preberaní ceny nemal Röntgen tzv. nobelovskú prednášku (hoci je to vlastne povinnosť čerstvých nositeľov Nobelovej ceny), pretože bol veľmi plachý a vyhýbal sa prejavom na verejnosti (aj keď bol profesorom na mníchovskej univerzite). Ďalšou zaujímavosťou je, že v anglickej literatúre sa röntgenové žiarenie dodnes označuje výrazom X-ray, čiže X-lúče.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
