"kto sa nezúčastní, nemá právo kritizovať". Odhliadnuc od hlúposti tejto myšlienky (právo má každý), odkiaľ berú politici odvahu čudovať sa nezáujmu publika, keď práve oni majú - napríklad - na svedomí taký volebný zákon do krajov, ktorý výslovne neurčuje podmienky kampane v elektronických médiách, takže, podľa reštriktívneho výkladu zákona, je zakázaná? Aj bez ilúzií o dosahu médií na správanie voličov a kvalite kampaní, ktoré sme zažili, sa dá spokojne vyhlásiť, že zopár percent z účasti ukradne práve táto legislatívna diera. Mimochodom, nie nová. Pred štyrmi rokmi pri ouvertúre krajov sa o nezmyselnosti úpravy politickej reklamy vo volebných a mediálnych zákonoch popísalo a pohovorilo akurát dosť. Zmeniť však stihli v parlamente iba zákon o "veľkých" voľbách... Teraz sú vyjukaní, že príde málo ľudí. Ide pritom skutočne o diletantizmus a šlendriánstvo: Kto bránil koalícii (či aj opozícii) navrhnúť a odhlasovať novelu s dvomi paragrafmi tak, aby sa médiá nebáli, že ak sa pustia do kampane, budú pokutované? (Mimochodom - vec je veľmi sporná. Tvrdenie šéfky RRTV Valérie Agócs, že "ak túto oblasť volebný zákon nerieši, takýto typ propagácie je zakázaný", je podložené iba autoritou jej funkcie, ale nie autoritou rozumu. Domnienka, že v licenčnej rade by mohli sedieť aspoň trochu normálni ľudia, však patrí do inej debaty než krajské voľby... Omnoho konformnejší s rozumom je výklad ústavného právnika Ernesta Valka, podľa ktorého na Slovensku môže každý robiť všetko, čo nie je zákonom zakázané...)
Príčiny nízkeho záujmu o tieto voľby, ktorý signalizujú výskumy verejnej mienky, sú samozrejme oveľa hlbšie. Samosprávne kraje sa jednoducho nedokázali zapísať do povedomia ako dejisko dôležitého politického rozhodovania. To je fakt, ktorý má svoju objektívnu a subjektívnu stránku. Objektívna je, že hoci cez kraje sa už skutočne preháňajú miliardy (čo od začiatku nebolo), zastupiteľstvá a župani nerozhodujú o veľkých agendách typu reformy či - nedajbože - výhrada svedomia alebo interrupcie. Teda takých, ktoré majú dramatický celospoločenský náboj. Kraje síce naozaj majú rozsiahle kompetencie, ale ony nie sú ani tak politické, ako - administratívne a správne. Ak sa právomociam typu údržba ciest, zriaďovanie škôl, prevádzka nemocníc a pod. bližšie prizrieme, tak naozaj neobstoja tvrdenia, že kraje už vlastne ovplyvňujú životy ľudí výraznejšie ako bratislavský parlament. Zďaleka nie - to sa preháňa. (Aj Brusel je dôležitejší.)
Subjektívna stránka menšieho záujmu ľudí je, že župani a poslanci nedokázali spropagovať význam svojej práce ani v rámci reálnych právomocí. Aj na tomto mieste sme niekoľkokrát písali, že váha a známosť slovenských krajských politikov je nižšia ako napr. poľských vojvodov, či rakúskych a českých hajtmanov. V prvej edícii volieb v roku 2001 strany skrátka nenominovali svoje špičkové kádre. Košický župan je jediný krajský politik, ktorý má vysokú stranícku funkciu (aj to iba pár týždňov). Tablo tohtoročných kandidátov už vyzerá o chlp dôstojnejšie. Ale naozaj - o chlp. Naďalej platí, že profilových ľudí si strany sušia pre celoštátnu politiku. Ak šesť parlamentných subjektov v ôsmich krajoch kandiduje na post župana dohromady iba troch podpredsedov, tak je dosť zábavné od politikov počúvať, že občania majú malý záujem.
Veľkou a dlhodobou témou sú spotvorené koalície, ktoré povznikali vo všetkých krajoch. Hoci pozorovatelia krútia nosmi, paradoxne treba povedať, že sme mohli dopadnúť aj horšie. Pravica sa v zásade napokon temer všade dohodla - samozrejme, až na špecifický štatút SMK a občasné odskoky KDH. Ani reťazce okolo Smeru a HZDS nie sú napokon také zhýralé ako byť mohli. Často počuť tvrdenie, že bizarné koalície tiež znechutili voličov. Možno aj áno; na strane druhej, táto téma (a v rámci nej predovšetkým Nitra) spropagovala voľby väčšmi ako čokoľvek iné.
Konkurencieschopná, čo sa týka zviditeľnenia samospráv, bola už len jedna vec - korupčné a klientelistické škandály. Tie zamorili verejný priestor najmä v posledných mesiacoch. Fakt je jeden: Krajskú politiku propagovali len negatívne javy. Príznačné je, že ani v rámci regiónov, ani celoslovensky nebola žiadna krajská téma predmetom nejakej lepšej verejnej debaty. Samosprávy príjímajú svoje rozhodnutia bez spätnej väzby. Na základe akých informácií ale potom voliť?
Od komentátora sa očakáva, že vyzve čitateľov, aby išli voliť, lebo rozhodujú o svojej budúcnosti a pod. No - odhovárať nikoho nebude. Len má neodbytný pocit, že ktokoľvek v sobotu zaboduje a vyhrá, o štyri roky bude na tomto mieste text veľmi podobného znenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
