ozbrojovania, poškodzovania cudzej veci a najmä z vrážd a prípravy vraždy šéfa konkurenčného klanu Karola Kolárika. Borža si tak môže začať odpykávať trest 14 rokov odňatia slobody. Súd mu znížil trest o jeden rok.
Senát Najvyššieho súdu nevyhovel odvolaniu prokurátora, ktorý žiadal preskúmať tie body obžaloby, v ktorých boržovcov košický krajský súd oslobodil. Verdikt vyriekol v bratislavskom ústave na výkon väzby za prísnych bezpečnostných opatrení.
Vec s Jozefom T. Najvyšší súd vrátil košickému krajskému súdu na opätovné prejednanie. Jozefovi T. však 26. novembra uplynie zákonná lehota väzby a súdiť ho budú na slobode. Košický súd ho pôvodne uznal vinným z ťažkého ublíženia na zdraví, výtržníctva a vraždy Vladimíra Višňovca zo 17. februára 2001 v martinskom bare Alpia a vymeral mu 11 rokov odňatia slobody.
Najvyšší súd potvrdil tresty pre Petra Kinloviča a Radka Brecka, ktorí dostali po 12 rokov a Jozefovi Stojkovi potvrdil trojročný trest.
Aj keď podľa košického súdu spáchal Borža skutky ako člen organizovanej skupiny, ktorú riadil a prípravu trestných činov financoval, krajský senát neakceptoval návrh prokurátora udeliť mu výnimočný trest. V čase vraždy Kolárika nebolo totiž ešte príslušné ustanovenie v Trestnom zákone.
Na druhý pokus vraždy mal Kolárika zastreliť zo samopalu pri jeho bytovke na Talinskej ulici Jozef Stojka, ktorému ľudia z konkurenčného klanu 27. novembra 1999 na terase reštaurácie brutálne zavraždili syna. Strelec sa však v poslednej chvíli rozhodol nekonať. Borža napokon úlohou strelca poveril nebohého Miroslava Vančíka, ktorý maskovaný parochňou 16. decembra 1999 Kolárika v aute doslova rozstrieľal samopalom. Auto, v ktorom sa odviezol z miesta činu, a šaty boržovci spálili za mestskou časťou Krásna nad Hornádom a v neďalekom lese.
Borženského oslobodili v prípade vraždy majiteľa baru Triton Dritona Mehmetiho v Lemešanoch z 19. mája 2000. Košický súd dospel k názoru, že Borža v bare bol a na nebohého strieľal. Jeho skutok však nekvalifikovali ako trestný čin, ale nutnú obranu. Mehmeti tam totiž po roztržke zastrelil dvoch Boržových ochrankárov, jedného ťažko zranil a v ďalšej streľbe mu zabránil práve Borža. Jeho spoločníkov oslobodili aj spod bodu obžaloby, podľa ktorej mali pred prvým pokusom vraždy Kolárika zhotoviť nástražný výbušný systém a v aute ho prepraviť pred reštauráciu Šport v Košiciach, kde Kolárik chodieval. Systém, v ktorom mala byť výbušnina, 200 kíl železných úlomkov a kanistre benzínu, sa totiž nikdy nenašiel.
Pri posudzovaní viny súd vychádzal najmä z výpovedí chráneného svedka Martina Trojana, ktorý bol členom Boržovej skupiny, ale súhlasil so zaradením do programu chráneného svedka a dostal prezidentskú milosť. Súd prihliadal aj na výpovede ďalších takmer sto svedkov a početné znalecké posudky. Súdny proces trval od februára 2002.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
