Nemáme na mysli kúrenie v jaskyniach, kde sa udržiaval oheň, ale kúrenie v stavbách, domoch predtým, než sa začal používať plyn a elektrina.
Ľudia kúrili drevom, uhlím, rašelinou, slamou, menej majetní maštaľným hnojom, ktorý dobre tlel, ale aj zapájal. Drevom kúrili v kozube, ktorý vynašli v taliansku v 12. storočí. V strednej a severnej Európe sa viac používali pece na uhlie alebo drevo, okolo ktorých sa rozmiestnili lavice na spanie. Neboli pohodlné, ale bolo na nich teplo. Tí, ktorí si to mohli dovoliť, mali medené ohrievadlá. Napĺňali ich žeravými uhlíkmi a zastieľali do postele do periny predtým, než si prišiel pán ľahnúť. Najbohatší mali postele s baldachýnom a závesmi, ktoré ich chránili pred prievanom. Na vidieku bežne spali ľudia v jednej miestnosti so zvieratami, s ktorými sa delili o teplo.
V miestnosti s kúrením môže niekto rozmýšľať o tom, čím drevo a iné palivo zapaľovali? Je to neuveriteľné, ale zápalky boli objavené až v roku 1827 britským chemikom Johanom Walkerom. Boli dosť nebezpečné, lebo sa pri dotyku vznietili. Bezpečné zápalky vymyslel Švéd Pasch v roku 1848 a vo veľkom ich začali vyrábať v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy sa používali kresadlá. Slamu, handry, bodliačie, sušené huby, ktoré zapálila iskra sa potom dávali do pece a kozubov k drevu. Kým sa to podarilo, bola to poriadna fuška.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
