MFD: Lekári sa učili na telách nacistov aj ich odporcov
Lekári v českých anatomických ústavoch pravdepodobne až do konca 70. rokov pitvali telá nacistov a vojnových zločincov, popravených po vojne v
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Československu, píše vo včerajšom vydaní český denník Mladá Fronta Dnes. Napriek tomu, že doteraz o tom medzi historikmi kolovali iba najrôznejšie fámy, v stredu to prvýkrát oficiálne potvrdil šéf katedry Anatomického ústavu Masarykovej univerzity v Brne Libor Páč.
"Do roku 1947 boli v Čechách popravovaní českí zradcovia a dôstojníci SS či gestapa. V anatomickom ústave boli potom ich telá konzervované a ako demonštračné preparáty 'odpitvané'. Všetko, čo z nich ostalo, je od roku 1966 pochované. Dnes tu už nič nie je," uviedol Páč.
Skutočnosť vyšla najavo po tom, ako MFD zverejnila informácie historikov, že na východonemeckých a rakúskych univerzitách sa študenti s najväčšou pravdepodobnosťou až doteraz učia na pozostatkoch tiel českých vlastencov, popravených v nacistických koncentračných táboroch. Patológ Richard Zemánek, ktorý dlhé roky pôsobil v brnianskom ústave, tvrdí, že ak spŕška kritiky zasiahne niektoré rakúske a nemecké univerzity, pretože podľa všetkého doteraz skladujú pozostatky českých odporcov nacizmu, mali by sa k tomu vyjadriť aj českí historici a patológovia. Napriek tomu, ako píše MFD, nemožno klásť do jednej roviny popravených protinacistických odbojárov s dôstojníkmi SS či gestapa, ktorí majú na konte vojnové zločiny. L. Páč z Anatomického ústavu brnianskej univerzity tvrdí, že posledné anatomické preparáty z gestapákov, esesákov či českých kolaborantov s nacistami zlikvidovali v roku 1966. Patológ Zemánek mu oponuje v tom, že on sám pitval v Brne ako vyučujúci veľmi zachované telá gestapákov ešte aj v roku 1971. Obaja lekárski experti sa však zhodujú v názore, že jeden z eticky najcitlivejších povojnových problémov by mali dôkladne posúdiť českí i nemeckí historici.
Predtým, ako sa Česko pustí do revízie preparátov svojich anatomických ústavov, malo by sa podľa Michala Šimůnka z Ústavu pre novodobé dejiny počkať, ako sa k problému pozostatkov protinacistických bojovníkov z druhej svetovej vojny postaví Nemecko a Rakúsko. "Desiatky tamojších univerzít boli doslova veľkoodberateľmi tiel z nacistických koncentračných táborov. A oni teraz nevedia, čo s tým a ako začať - proste tápu," cituje Šimůnka MFD. Z tohto dôvodu vedci z berlínskej Humboldtovej univerzity, ale aj pražský Ústav pre novodobé dejiny pripravujú na budúci rok medzinárodné sympóziá, ktoré by mali nájsť odpoveď na otázku, ako by sa malo naložiť s pozostatkami protinacistických bojovníkov či nemeckých vojakov, dodáva MFD.
Autor: Brno/Praha (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.