tak aj u našich známych tvárí?

* * *

Kveta Stražanová rozmaznáva svoje vlasy

Herečka Kveta Stražanová sa od mladosti nevie zbaviť jednej neresti - prehnanej starostlivosti o vlasy. "Začalo sa to, keď som si v osemnástke prefarbila vlasy na mahagónovú farbu a zistila som, že je taká krásna, že už musím byť vždy perfektne upravená. A drží ma to doteraz," priznáva so smiechom herečka, ktorá však preto neznáša vietor a keď niekto v bazéne skáče a ošpliecha jej vlasy.

Má to však aj svoje výhody. "Je to celkom príjemné, lebo každý potom hovorí: ´Bože, tá pani Stražanová je stále tak krásne učesaná.´" (Smiech)

O svoj účes sa každý deň stará sama. "Trvá mi to už iba chvíľku. Je to rutina - varové nátačky hop do vody, natočím si vlasy... Je to naozaj len chvíľočka."

* * *

Jožko Úradník vybuchuje ako petarda

"Keď mi niečo nejde, tak viem byť veľmi jedovatý. Mal som s týmto problémy už v detstve. Ale vtedy som športoval, takže som si energiu, keď sa mi niečo nedarilo, vybil tam," hovorí herec Jozef Úradník. "Teraz nemám náhradu. V lete ešte človek môže vyjsť do lesa na hríby. To upokojuje. Ale doma to musia so mnou vydržať. Musí to niekde vyfučať. Stáva sa to niekedy aj na skúškach v divadle. Kolegovia si už zvykli, aj doma vedia, že to musí samo odísť. Nedá sa proti tomu robiť nič. Švagor ma dokonca kvôli tomu volá petarda. Neviem prečo. Asi preto, že rýchlo vybuchnem, a potom vyfučím a je pokoj."

* * *

Meky Žbirka: Mám dodnes túlavé topánky

"Keď som mal asi štyri roky, začal som sa túlať," spomína spevák Miro Žbirka. "Bývali sme v Bratislave na Gunduličovej ulici a ja som sa jedného pekného dňa vybral cez cestu úplne sám a skončil som vo vtedajšom kine Čas. Keď si to dnes tak rekapitulujem, na ten vek to bola slušná trasa."

Malému Mekymu sa dokonca podarilo prepašovať do kinosály, kde ho v zaujatom sledovaní chaplinovky objavil sedieť otec, ktorý už stihol prečesať celé okolie. "Keď som ho vedľa seba zazrel sedieť, hovorím mu akoby nič - moment, ešte dopozeráme," a on že: "Dobre, v poriadku," lebo bol celý šťastný, že ma vôbec našiel.

"Tieto moje cesty sa stali pravidelnosťou, ale raz mi to nevyšlo. Nejaká pani ma objavila stáť na priechode. Stačilo prejsť cez cestu a bol by som v kine, no tá žena začala robiť krik, že aha, aký malý chlapec a sám, a odvliekla ma násilím k policajtom. Viete si predstaviť tú bezmocnosť malého chlapca, ktorý sa musí podvoliť starším?" krúti hlavou Meky.

Túlavé topnánky mu vraj zostali dodnes. Zrejme to má v rodine. Jeho otec sa zatúlal do Anglicka, kde zbalil Londýnčanku, ktorá bola ochotná sa s ním presťahovať na Slovensko a Meky spravil niečo podobné. Kvôli láske sa jeho trvalým bydliskom stala Praha. "A vďaka mojej robote som na cestách neustále. Už ako mladý chalan som začal cestovať s kapelou. Napriek tomu, že doma som bol rád, stále ma to ťahalo niekam do sveta. Akurát v kine som nebol už ani nepamätám," smeje sa spevák.

* * *

Aneta Parišková: Kritika mi naštrbuje sebadôveru

Moderátorka Aneta Parišková bola pomerne vzorné a uvedomelé dieťa. Na druhej strane však bola občas papuľnatá a tvrdohlavá, keď si presadzovala svoj názor. "Možno práve preto, že som bola vzorný typ, sa mi páčili grázli. S ´nevzornými´ chalanmi a dievčatami som zvykla napríklad hrávať futbal a pomáhala som im so školou," spomína Aneta.

Aj napriek tomu, že bola "slušňáčka", občas svojim rodičom spôsobovala "bolesti hlavy". "Chcela som byť perfektná, no zároveň som mala komplexy a chýbala mi sebadôvera. Rodičov som potrápila svojimi depresiami takmer pred každou písomkou či skúškou od základnej až po vysokú školu. Vždy som nariekala, že nič neviem, napriek tomu, že to potom takmer vždy dopadlo výborne," opisuje moderátorka.

Pri Anetinej súčasnej postave je priam neuveriteľné, že pri slove detstvo si vraj vždy spomenie na svoju hroznú "žravosť": "Nechápem, ako som mohla zjesť celý plech koláčov naraz, alebo tri porcie obeda. V školskej jedálni som si takmer vždy pýtala dupľu. A tiež si spomínam, ako som si u rodičov presadila, že budem v paneláku v centre Košíc chovať kačku. Volala sa Katka a ja som ju doma kúpala, fénovala, obliekala i ´venčila´. Deti sa mi smiali, ale ja som ju za iné zvieratko nevymenila."

Na jednu príhodu z Anetinho detstva s úsmevom spomínajú aj jej rodičia. Najmä otec nemôže zabudnúť, ako ho raz vystrašila, že je v bezvedomí. "Kým ocko pracoval vo vinici, ja som počas horúceho dňa vysmädla. V chatke som nevedela nájsť vodu a ocka som otravovať nechcela. Tak som vypila prvú chladenú tekutinu, ktorú som našla. Bolo to biele víno a ja som mala šesť rokov. Zaspala som tak tvrdo, že ma nevedel zobudiť," spomína Aneta.

A čo z detstva u nej pretrvalo doteraz? "Od malička nerada robím veci len preto, lebo to tak robia iní. Vždy som potrebovala logický dôvod. Mamka tiež tvrdí, že som stále prehnane sebakritická a dodnes to naštrbuje moju sebadôveru," uzatvára spomienky na detstvo Aneta.

Autor: ato, hra, las, nov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.