nemajú čas a nezaujíma ich.
Až 43 percent opýtaných priznalo, že sa športu vôbec nevenujú a 31,2 percenta športuje len "príležitostne". Lekári sú znepokojení. "Je to absolútne nedostatočné," hovorí Pavol Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva v Bratislave.
Košický lekár Andrej Janco, obezitológ, ktorý vedie aj kurzy zdravého životného štýlu, hovorí dokonca o katastrofe, najmä pokiaľ ide o deti a mládež, ktorí "vôbec nie sú naučení športovať".
Janco hovorí, že na Slovensku športujeme menej ako obyvatelia západnej Európy, hoci výrazne viac ako priemerní Američania. Kráti sa aj čas, ktorý strávime pri športe. Príčinu vidí Janco v tom, že stále viac času trávime v práci, aj deti sú oveľa viac zaťažené v škole a voľný čas trávia pri počítači.
Malovič hovorí, že dôsledkom toho, že nešportujeme, narastá obezita. "Nepriberáme markantne, ale sústavne," hovorí. Obezita a nadváha sú potom príčinou ochorení srdca, problémov s vysokým krvným tlakom, vyššieho výskytu ochorení kľbov, chrbtice, ale aj cukrovky.
Podľa správy o zdravotnom stave obyvateľstva sú práve srdcovo-cievne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku. Správa hovorí, že zdravie človeka až v 50 percentách ovplyvňuje práve životný štýl. Ďalších 50 percent sú vplyvy životného prostredia, genetických faktorov a úrovne zdravotnej starostlivosti.
Až 41,7 percenta opýtaných v prieskume MVK povedalo, že nešportujú preto, lebo nemajú čas, 22,6 percenta nešportuje pre zdravotné problémy a 15,9 percenta priznáva, že ich šport nezaujíma.
Lekári tvrdia, že nedostatok času je len výhovorka. Janco hovorí, že za šport sa pokladá už 20 minút fyzickej aktivity denne, pričom nemusíme nakupovať nijaké drahé vybavenie ani cestovať do fitnes centier, ale môžeme sa venovať rýchlej chôdzi, turistike, či behu. "Celá severná Európa chodí vo voľnom čase behať," hovorí.
Ani zlý zdravotný stav podľa Janca nie je príčinou, prečo ľudia nešportujú, ale je naopak dôsledok nešportovania. Malovič hovorí, že pre každý zdravotný stav a každý vek existuje vhodný šport a každý môže prísť k telovýchovnému lekárovi, ktorý mu vhodný šport predpíše. Športujúci človek ľahšie rieši problémy, pretože ich berie ako prekážky, ktoré chce prekonávať. Šport pomáha posilňovať vôľu, tí, ktorí nešportujú, sa podceňujú, sebaobviňujú, majú tendenciu nebojovať, ale ustupovať.
Ženy športujú pre krásu
Ľudia na Slovensku podľa sociologičky Magdalény Piscovej z SAV nešportujú, pretože ich k tomu nevychováva ani škola, ani rodina. Piscová kritizuje najmä školy, no na druhej strane uznáva, že nie všetky majú potrebné športoviská. "Šport nie je integrálnou súčasťou nášho života," hovorí. Piscová aj lekári kritizujú aj politikov na štátnej a samosprávnej úrovni za to, že športoviská vytláča výstavba a šport nie je propagovaný. Piscová hovorí, že uprednostňujeme pasívne formy trávenia voľného času, u staršej generácie je to záhradkárčenie, mladšia zasa veľa cestuje.
Prieskum, ktorý urobila MVK, ukazuje, že ženy športujú ešte menej ako muži. Až 51,94 percenta žien vôbec, u mužov je to 34,6 percenta.
Aj tieto čísla podľa Piscovej odráža výchova - muži odmalička hrávajú najmä futbal, vedia si spoločne prenajať telocvičňu. Ženy neboli vedené ku skupinovým športom, tak uprednostňujú individuálne, napríklad aerobic, pričom začínajú preto, že šport sa teraz spája s ideálom krásy. Ich motiváciou je teda krása, nie zdravie.
Autor: haj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
