skloňovaným slovom v ich myšlienkových pochodoch je jednoznačne sloboda. Ako vyplýva z rozhovoru s nimi, na slobodu myslia ráno, keď sa "povinne" kvôli budíčku musia zobúdzať, počas dňa, keď je ich rozvrh naplánovaný do minúty a večer, keď presne o 21.45 hodine zhasne v ich celách svetlo, pretože je čas večierky. Pätica mužov, tak to sú odsúdení, ktorí si svoje tresty "odsedia" v Ústave na výkon väzby v Levoči. Rátajú každý mesiac, týždeň, deň a možno aj minútu, ktorá im ostáva do vytúženej slobody.
Basa, väznica, zariadenie, kde sa dýcha kockatý vzduch. Takto s humorom zvykneme my na slobode nazývať zariadenia takého druhu. Príbehy piatich mužov sú svedectvom toho, že každý má v živote na výber ako sa rozhodne. Stačí krátke zaváhanie, zlá partia, posilnenie alkoholom alebo vybratie si tej ľahšej cesty, ako sa dostať k peniazom. Väznica je v tomto prípade na dosah ruky. Bohužiaľ, platí známa múdra veta, ktorá sa spieva aj v jednej z populárnych piesní žijeme raz, repríza odpadá.
V čase, keď vyjde tento článok, 29-ročný Daniel si zrejme plnými dúškami užíva slobodu. Pri rozhovore vedel, že o pár dní už bude doma, na riaditeľskú výnimku. Za mrežami musel zrejme sekať poriadnu dobrotu, pretože takáto situácia je v slovenských väzniciach zriedkavá. Daniel si odsedel tri roky a štyri mesiace za lúpež. Pri rozhovore s nami vážil každé slovo, z očí sa mu dala vyčítať opatrnosť. Na otázku či cíti pocit viny, odpovedal: "Nikomu som fyzicky neublížil a vina podľa mňa bola aj na druhej strane."
Podľa neho a to vlastne tvrdili všetci muži najťažšie boli prvé mesiace. Človeku chýba rodina, kamaráti a také obyčajné chvíle, o ktorých si tam vonku vôbec nemyslí, že sú vzácne. Napríklad, len tak sa vychytiť a ísť do mesta.
Bez akejkoľvek empatie, príbeh 50-ročného Jána určite nahrá do karát fatalistom. To, že tento muž je za mrežami sčasti za to môže aj situácia v našom štáte. Ján totiž neplatil alimenty na svoju 21-ročnú dcéru. Dlh narástol na sumu 16-tisíc korún. Aj keď absolvoval gymnázium, práca v okrese Stará Ľubovňa sa hľadala veľmi ťažko. "Po rozvode bývam u svojej matky na dedine. Pracoval som na aktivačných prácach, nejaké peniaze som posielal, lenže ani to na alimenty nestačilo," opísal nám, ako sa dostal do tohto marasu. Za neplnenie si vyživovacej povinnosti vyfasoval sedem mesiacov, päť si už odsedel. Vonku na neho čaká iba 72-ročná matka a zo svojej situácie obviňuje systém.
Ak si človek odmyslí väzenské prostredie, väzenský odev, má pocit, že s 19-ročným Michalom sa bezstarostne baví niekde pri pive. Michal je samý úsmev, vlasy vytvarované do bezchybného účesu. V levočskej väznici je za výtržníctvo, pobil sa na diskotéke, za mreže mu vo veľkej miere pomohol alkohol. Priznal sa, že po pár pohárikoch stráca zábrany, mení sa jeho osobnosť a vtedy je veľmi výbušný a agresívny. Raz už potýčku so zákonom kvôli výtržníctvu mal, skončil ako mladistvý v polepšovni. Dnes za ten istý skutok dostal päť mesiacov, v novembri by už mal byť doma. Svoju situáciu neberie až tak tragicky, ako on hovorí, športovo, vraj sa to stať môže každému. Pobyt vo väzení ho naučil určite poriadku. Ustlaná posteľ, uprataná cela, poukladané osobné veci, na slobode mal k tomu ďaleko.
V poradí druhý 26-ročný Ján tiež, síce iným spôsobom, ale predsa budí dojem, že za mreže nepatrí. Tichý, nesmelý, z jeho hlasu cítiť smútok. V minulosti už mal podmienku, a preto už za druhý prešľap putoval za mreže. "Kúpil som si za 16-tisíc korún autorádio na splátky. Prvú splátku som uhradil, potom som však prišiel o prácu," opísal možno pre niekoho banálnu záležitosť, prečo sa dostal na celých osem mesiacov až sem. Väzenie znáša celkom dobre, pracuje tu v kuchyni, bol na vojenčine a je to vraj podobné. Apropo, splátky za rádio uhrádza jeho mama.
Posledný v poradí z pätice odsúdených mužov je 35-ročný Marián. Už na prvý pohľad je tento muž zúfalý - pri našom rozhovore nemal ďaleko k plaču. Ako nám povedal, opil sa, dal sa dokopy so zlou partiou a už sa v tom viezol. Dnes je odsúdený za krádež. "Urobil som jednu chybu a už som tu. Mal som priateľku dlhých deväť rokov, po štyroch mesiacoch vo väzení mi prestala písať. Pomáha mi iba moja sestra. Najväčšie výčitky cítim voči svojim rodičom. Sú nepočujúci a bojím sa, ako ma prijmú, keď odtiaľ vyjdem," zdôveril sa nám Marián, ktorý dostal sedem mesiacov. Vo väzení je šiesty mesiac a čo mu veľmi chýba, je súkromie.
* * * RÁMČEK * * *
Ako to vyzerá vo väznici
Ústav na výkon väzby v Levoči píše svoju históriu od roku 1997. Vo vyšetrovacej väzbe tu čakajú na právoplatné odsúdenie muži z okresov Spišská Nová Ves, Levoča, Gelnica, Stará Ľubovňa a Kežmarok. Okrem toho svoje dni tu trávia v prvej nápravnovýchovnej skupine už odsúdení muži. Tí sa dopustili takzvaných ľahších prečinov ako krádež, podvod, neplnenie si vyživovacích povinností alebo ide o prvé zlyhanie v ich živote.
Možno aj preto sme tu stretli poväčšine odsúdených, ktorí sa vzhľadovo nelíšia od mužov "vonku" napríklad v autobuse či na nákupoch. Čiže v Levoči odpadá "zážitok" zo stretnutia s potetovanými hrdlorezmi, keď vám od strachu mrzne krv v žilách.
Denná réžia väzňa stojí približne 380 korún. V čase našej návštevy sme nahliadli aj do jedálneho lístka. Na obed mávajú bežné varené jedlá, ale aj pečené kurča či dukátové buchtičky a k tomu polievku. Raňajky by sa veľkému jedákovi mohli zdať slabé. Je to napríklad jogurt a chlieb s maslom. Možno to však vyváži desiata chlieb a konzerva.
Celková kapacita väznice je 123 ľudí, v celách sú po štyroch. Podľa zákona na jedného odsúdeného pripadá 3 a pol metra štvorcového. Pohľad do cely vizuálne pripomína scény z filmov. Železné poschodové postele, úzky stôl pri stene, dve stoličky a poličky s osobnými vecami. Zariadenie je strohé, vládne tu poriadok, pedantne ustlaté postele, všetko je presne na svojom mieste. V cele, kde sme boli, mali dokonca odsúdení izbové kvety. Pri každej cele je maličká miestnosť, kde sa nachádza toaleta a na poličkách sú hygienické veci väzňov.
Väzni majú aj vymoženosti. K dispozícií majú televízor, knižnicu. Tí, čo sú veriaci, môžu navštíviť takzvanú duchovnú miestnosť. Je to čosi ako kostol v malom. V cele môžu mať obvinení aj vlastný televízor. Platia však prísne predpisy. Uhlopriečka môže mať maximálne 37 cm. Okrem toho obvinený hradí presne podľa výpočtov spotrebovanú elektrickú energiu. Televízor musí prejsť takzvanou špeciálnou technickou kontrolou, a to stojí 300 korún. Odsúdení a obvinení môžu okrem toho nakupovať vo väzenskom bufete.
Ich režim je rozdelený presne ma minúty, pričom budíček je o 5.45 hodine. Niektorí aj pracujú ako kuchári, údržbári, upratovači, skladníci. Zaujímavé je, že niektorí odsúdení majú pracoviská s takzvaným voľným pohybom. Napríklad cesta do práce im trvá desať minút peši, pričom ju absolvujú bez dohľadu. Za osem rokov tu však nezaznamenali ani jeden útek. V Levoči sú totiž muži, ktorí sú poväčšine odsúdení na niekoľko mesiacov. Veľkým lákadlom je podmienečné prepustenie v polovici trestu. Každý z nich si preto asi vykalkuluje, že útek by znamenal predĺženie pobytu za mrežami o niekoľko rokov. Najväčšou odmenou za dobré správanie je možnosť na pár dní opustiť väzenie a navštíviť rodinu. Apropo rodina, blízki priatelia či priateľky u mužov za mrežami zohrávajú dôležitú úlohu. Nejde len o materiálnu podporu teda balíky či peniaze. Prím tu hrá duševná podpora, pocit, že blízki vás neodpísali, čakajú vás doma a pomôžu pri novom štarte do života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
