členov, po piatich radových albumoch vydala šiesty. Výberovku najväčších hitov Diamant, ktorá na dvoch diskoch mapuje históriu kapely od jej raketového štartu dodnes. S tvárou generácie, ktorá na koncertoch zborovo spieva "Ľudia nie sú zlí, Kým stúpa dym, Nepoznám...," Ivanom Táslerom, sme sa porozprávali ešte pred tým, ako zo Slovenska "zdrhol" so svojou priateľkou Verou Wisterovou na potulky Austráliou.
Na svete je dvojalbum Diamant. Ako sa vyberali skladby na túto výberovku?
"Skladby na obe CD som vyberal len ja, lebo tak je to v IMT Smile odjakživa, či sa to niekomu páči alebo nie. Na prvom CD sú zostavené skladby podľa poradia, ako sme ich od 96-teho nahrávali, od Nepoznám, ktorá zarezonovala medzi prvými až po Exotiku. Na druhom CD sú raritky, live-nahrávky a demá, veci, ktoré boli nahrané viac-menej náhodou. Nechýbajú štyri novinky, ktoré sú uvedené ako bonusy."
Aké máš pocity, keď si púšťaš staré skladby ako Ruka či Nepoznám?
"Nepúšťam si ich. Keď na ne náhodou natrafím, sú to len príjemné spomienky. Každá jedna tá vec mapuje stále iné obdobia kapely, ktorá mala stále iné nálady. Zakaždým to bolo niečo nové, pri každej platni to boli noví ľudia, nový začiatok. Každá skladba IMT Smile má preto pre mňa veľký význam."
Žiadna z nich pre teba neznamená čosi viac?
"Určite podstatná je pre mňa Len tebe, ktorá vyšla na mojej sólovke. Je venovaná jednej osobe a znamená pre mňa veľa."
Čo ti dalo to desaťročie ako muzikantovi?
"Muzikantsky veľa zážitkov a skúseností. Dobrých. Na zlé si nespomínam, možno boli nejaké osobné konflikty s niektorými ľuďmi, ktoré nedopadli najlepšie, ale to ma vôbec nezaujíma. Existujú ľudia, v ktorých som sa sklamal, ale o nich nestojí za reč sa ani baviť. Tých desať rokov bolo plných inšpirácie a muzikantských vplyvov. Či už to bol Maťo Migaš na začiatku svojou šialenosťou, čo doteraz má, čo je super, alebo Oskar Rózsa s Marcelom Buntajom, Valihora, Majko Slávka... Vďaka nim som v IMT Smile zažil obdobia bohaté na zážitky. Teraz nemyslím na nejaké žúrky, alebo strašné kamarátstva, ja som nikdy nebol na takéto veci. Nie som spoločenský typ, nevyhľadávam spoločné akcie, viac mi vyhovuje mať okolo seba len pár ľudí."
Ako sa to na tebe podpísalo ľudsky?
"Neviem. Ja som začal aktívne hrať v pätnástich. Vlastne som nič iné ako takýto život nepoznal. Dodnes neviem robiť nič iné. A snažím sa to robiť najlepšie, ako viem. Možno v začiatkoch, v Prešove, keď sa nám nedarilo, to bolo ťažšie, ale len čo sa to rozbehlo, už to bol jeden kolotoč. A som rád, že to vypálilo tak skoro. O nič som vlastne neprišiel. Zatiaľ som, aký som, mnohí ľudia so mnou majú problém. Vedeli by na mňa rozprávať vety a vety. Ja mám ale čisté svedomie. Nič by som nerobil ináč. Na svojich rozhodnutiach, výrokoch, náladách a nervových výbuchoch by som nič nemenil. Práve toto je IMT Smile. To je na tom najčarovnejšie."
Vyhlásil si, že robíš vždy len to, čo chceš. To sa dá?
"V rámci muziky hej. V ostatných veciach v živote to tak nie vždy vychádza, ale v rámci hudby som nikdy nebol donútený robiť kompromisy. Našli sa aj takí, čo nám chceli ´radiť´, ale my s bratom sme mali vždy svoju pravdu. Ja sa oproti nemu ešte dám prehovoriť na nejaké veci, to on je aj stokrát tvrdohlavejší ako ja. Na druhej strane je záhadné, že všetci tí mudrlanti, čo nám do toho chceli kafrať, už ani neviem kde sú. A nám sa z poslednej platne za nejaké dva týždne predalo osemtisíc kusov. To je pre mňa stále potešujúce. Že to stále ide. Priznám sa, že sa tomu veľakrát čudujem. Aj keď som sa neraz správal arogantne, ľudia to stále nejako pochopili a ono to stále funguje. A pritom sme zažili, aké to je byť hore, ale aj dole. Napriek tomu som sa nikdy nebál realizovať svoje sny. Treba ísť za nimi. Jednoznačne."
IMT Smile bola prvá lastovička, ktorej sa podarilo preraziť a zvyšku sveta tak poodkryť prešovský hudobný svet. Ako si spomínaš na vaše začiatky v Prešove?
"To bola sranda, lebo my sme nikdy neboli obľúbení. Nemal som veľa kamarátov muzikantov a boli sme skôr neobľúbená skupina. Nemal som potrebu vysedávať po krčmách, stretávať sa s ľuďmi a rozoberať to. Bol som vďačný objekt, aby si o mňa muzikanti otierali ústa. Nikdy som nechodil ani na regionálne koncerty či súťaže, vždy mi to bolo cudzie. Mal som úplne iné ciele ako riešiť dementné reči o komerčnosti a nekomerčnosti neúspešných skupín, ktoré nevedia prekonať svoj mindrák."
Nikdy si po odchode Katky Knechtovej nerozmýšľal o ďalšej speváčke v kapele?
"Nie. Keď som si vymyslel, že Katarína bude v kapele, zapáčilo sa to ľuďom, ktorí nám vydávali platňu a strašne ju tam chceli. Keď sme však prišli do
štúdia, musel som jej často nasilu vymýšľať spevácke party, aby tam vôbec mala čo spievať. Nebolo to až také prirodzené. Som rád, že som ju do toho tak trošku dotlačil, hoci, priznám sa, nie som fanúšik skupiny Peha. Mám svoje výhrady, ale my sa už veľmi nebavíme, takže nie je namieste o nich hovoriť."
Napriek svojskému názoru na SuperStar si si zobral pod patronát práve jedného z finalistov, Sama Tomečka, ktorému si produkoval platňu. Prečo?
"To bolo zvláštne. Samozrejme, už sa trúsili reči, že určite pre peniaze a neviem čo. To ani zo srandy. Raz som ho videl spievať v telke. Mal som z jeho spevu zvláštny pocit. Jednoducho ma dostal. Neskôr sme sa stretli, začali sme sa baviť, aj nejaký konflikt sme mali, ale prešli sme cez to. Samo je veľmi čestný, úprimný a inteligentný človek so svojím názorom. A to si ja vážim. Nie je to bábka, ktorá sa nechá do niečoho vmanipulovať. Priznám sa, že som si ho veľmi obľúbil. Podľa mňa sme urobili veľmi dobrú platňu, dal som mu tam pár peciek, ktoré by mohli byť úspešné, ale to už je na ňom."
IMT Smile si dáva na čas pauzu, ty odchádzaš do Austrálie. Tvoje súkromie bolo doteraz tabu, no odrazu si sa rozhodol svoj pobyt tam nakrúcať a odvysielať v televízii. Čo ťa k tomu primalo?
"Nejde o zverejňovanie súkromia, to nie. Už dosť dlho ma baví televízna zábava. Sledujem rôzne programy na rôznych staniciach. Spolu s Verkou sme už nakrútili zo šesť videoklipov a stále častejšie sme sa bavili o tom, čo by sme ešte mohli v tejto oblasti vymyslieť. Austrália ma vždy strašne lákala svojou atmosférou. Vymysleli sme si preto televíznu reláciu na spôsob road tripu, je to televízny formát, aký tu ešte nebol. V tejto chvíli ešte sám celkom neviem, čo všetko v tom bude. Nie je to lacný nápad, no ak to vyjde, dúfam, že sa mi podarí prispieť k naozaj kvalitnej televíznej zábave."
Myslíš, že súčasná ponuka kvalitná nie je?
"Myslíš reality show? Nevnímam to ako úpadok, ako podaktorí. To by všetky štáty, kde sa to vysiela, upadali, to je blbosť. Je to len realita tejto doby. V našej spoločnosti niektoré témy možno len ináč vyznievajú. Podľa mňa je dobré, že sa niečo také deje. Napríklad, ja som bol veľký fanúšik Mojsejovcov, dobre som sa na tom zabával. Mojsejovci sú mi navyše veľmi sympatickí. Je síce trochu bizarné, ako sa obyčajní ľudia odrazu dostanú do našich životov, no ja som v tomto zmysle tiež len obyčaný, konzumný divák."
Takže predsa len si sa neupísal len hudbe...
"...hodiny a hodiny viem stráviť napríklad pri sporáku. Varím strašne rád. Varením strávim podstatnú časť dňa. Ráno sa zobudím a rozmýšľam, čo dobré dnes navarím, potom to pomaličky začnem chystať a, samozrejme, rovnako si dám záležať i na stolovaní. Veľmi rád sa hrám s koreninami, skúšam, experimentujem, pripravujem nielen cestoviny na rôzne spôsoby, ale i mäso, šaláty, rybky. Dosť ma to baví."
Si ešte stále taký zapálený fanúšik Tublatanky?
"Jój, Tublatanka. No tie ich nové výtvory som ešte nepočul, ale Maťo Ďurinda je tu bezkonkurenčne najväčší kráľ, s tým nikto nič neurobí. Nedávno som sa dozvedel o ňom takú pikošku a dosť ma to nadchlo. Maťo bol idol vraj už ako tínedžer na gymnáziu. Už vtedy boli doňho všetky učiteľky a spolužiačky zbláznené. Prosto, niekto na to má. Tublatanka mala veľký úspech najmä kvôli Maťovi Ďurindovi."
A čo súčasná muzikantská mlaď, aj ťa niečo oslovilo?
"Celkom sú mi sympatickí Bardejovčania The Bridge. Aj som sa veľmi jemne podieľal na nejakých veciach okolo nich. Spevák Tomáš je nesporne zaujímavý človek, veľmi inteligentný, lákajú ma ľudia, s ktorými si mám čo povedať a Tomáš je jedným z nich. A veľmi som sa potešil Šebanovej novej platni Spaceboys. Jeho skladba Dom Pec ma absolútne nadchla. Je dôležité, aby na Slovensku vznikala aj takáto menšinová produkcia."
Vieš si predstaviť, že by si žil v cudzine? Vrátiš sa vôbec z Austrálie?
"Jasné, že sa vrátim. Mám ešte nejaké úmysly v tomto zmysle, ale rozhodne by to nebolo v Austrálii, tá je veľmi ďaleko. Ale so Slovenskom ma viaže ešte niekoľko plánov, rozmýšľam o sólovej platni a tak. Je pravda, že sa tej Austrálie trošku obávam, neviem, do čoho ideme, ale nechám sa prekvapiť. Budeme improvizovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
