siedmich expresných lodí pre svoju linku na Ďaleký východ. Dodať ich mali dve domáce lodenice: Lübecker Flender-Werke a Bremen Vulcan. Prvá loď s menom Friesenstein sa k majiteľovi dostala roku 1967. Ďalšie dostali mená končiace na "stein", napríklad Badenstein či Holstenstein. Norddeutscher Lloyd sa v roku 1970 spojil so spoločnosťou Hapag. Zmenou obchodnej politiky sa začali uprednostňovať kontajnerové lode a expresné sa dostávali do Južnej Ameriky. Počiatkom osemdesiatych rokov ostali v službe u pôvodného majiteľa iba dve: Schwabenstein a Friesenstein. K preprave automobilov mali špeciálne upravenú jednu palubu a špeciálne bočné vráta. Sedem priestorov pre náklad uzatváraných systémom McGregor malo kapacitu 21 739 m3. Obsluhovali ich štyri palubné žeriavy s nosnosťou 5 ton, 14 výložníkov s nosnosťou od 5 do 15 ton a ťažký výložník Stülken s nosnosťou 80 ton. V 11 nádržiach dvojitého dna sa dalo prevážať 1198 m3 tekutých nákladov. Pohon zabezpečoval dvojtaktný vznetový motor MAN K8Z86/160E s výkonom 13 726 kW postavený v lodenici v Lübecku. Energetické zariadenie tvorili tri alternátory s výkonom 340 kW dodávajúce do lodnej siete elektrický prúd napätia 440 V a frekvencie 60 Hz. V roku 1980 Friesenstein prestavali predlžil sa na 176,5 m, rozšíril na 26,6 m, trup sa vybavil bočnými komorami a do nákladných priestorov sa nainštalovali vodiace dráhy pre kontajnery. V roku 1983 po odpredaji do Panamy dostal nové meno Kinaros, neskôr Athinai pod vplyvom gréckeho majiteľa. V roku 1994 skončil svoju púť v Indii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
