totiž do poslednej chvíle o tri percentá nižšie (čo bol aj súkromný tip autora tohto textu). Keďže politika sa na Slovensku netipuje - čo je škoda - nikto peniaze neprehral. To je ale prvá a posledná dobrá správa z tohto podujatia.
Politické hodnotenia "úspechov" a neúspechov, ktorými sa Dzurinda, Hrušovský, Fico a ďalší nehanbili verejnosť obťažovať, je mlátenie straníckej slamy. Pri takejto "masovosti" sú výsledky nereprezentatívne, aj keď ani koalícii KDH-OKS, alebo SMK - napríklad - už nikto nevezme tých 13 poslancov, ktorých budú v košickom zastupiteľstve mať. (Pokiaľ teda neprestúpia do inej strany či klubu, čo sa, všakáno, môže stať.) Necelá pätina oprávnených voličov nedáva informáciu o rozložení politických síl a ani - poriadny a slušný mandát. Môžeme len zbierať analytické vtipy a pikošky. Napríklad veľkolepé víťazstvo koaličnej pravice (KDH, SDKÚ, DS) v najchudobnejšom regióne Prešova. Alebo reprezentáciu ľavicového Smeru, ktorá sa prebojovala do bratislavského zastupiteľstva. Tu je: Monika Beňová, Dušan Galis, Peter Dubček, Milan Ftáčnik, Robert Kaliňák, Ľudmila Farkašovská, Alexander Rozin, Jozef Brheľ, Pavol Dubček. Kto dokáže dekódovať tieto mená, pochopí, čo za cirkus to je...
Ak vynecháme zábavné dôvody (zlé počasie, malé písmená na listinách - Hrušovský), naozaj niet námietok proti tomu, že tieto voľby, podobne ako iné, znevážili a pokazili politické strany. Do čoho dávajú desiatky miliónov, ktorými ich platíme zo štátneho rozpočtu? Na kampani ich vidieť nebolo. Najsilnejšia opozičná strana sa napr. chválila, že po regiónoch investovala do svojich kandidátov niekoľko stotisíc. Podobne ostatné. Môžu tisíckrát hovoriť, aké dôležité sú samosprávy po decentralizácii, ak do parlamentných kampaní investujú rádovo iné peniaze ako do samosprávnych. O tom, že "zabudli" na novelu zákona, ktorá by umožnila politickú reklamu v elektronických médiách, sme písali. Všimnime si dobre nominácie optikou hierarchie: Vrcholoví straníci, až na minimálne výnimky, nechcú byť županmi. Do zastupiteľstiev kandidovala tretia a štvrtá partajná liga. (Zostava Smeru - viď vyššie - v BA je síce exkluzívna, ale ako regionálna reprezentácia sa nemôže brať vážne.) Od veci nie sú ani tvrdenia o apatii, znechutení a nezáujme ľudí, čo majú na svedomí tiež politici. Áno a - ešte by sa dalo. Škandály, zlé územné členenie a pod...
Redukovať debakel v návštevnosti na situačné zlyhanie politikov by však bolo veľmi neúplné a aj lacné. Situácia je hlbšia a vážnejšia. Politický systém ako taký, jeho veľkosť a štruktúra, skrátka nezodpovedá charakteru a tempu doby. Nie je vylúčené, že epocha, v ktorej žijeme, sa raz bude označovať ako - postdemokracia. Spoločenské trendy, preferencie, hodnoty a motivácie rozhodujúcej väčšiny ľudí sa odkláňajú od sledovania verejnej sféry. To je už dlhodobý fenomén, s ktorým sú v príkrom rozpore stále komplikovanejšie štruktúry a inštitúcie verejnej moci.
Politici jeden za druhým omieľajú, že ľudia ešte nepochopili význam samosprávy (a pod.) Teraz ide pointa - a už ani nikdy nepochopia. Aspoň v dohľadnej perióde nie. Obsah samosprávy druhého stupňa je nad rozlišovaciu schopnosť aj politického človeka, ktorý napr. číta denne jedny noviny a večer pozerá správy. Je to dané podstatou; tvrdenie, že cez vyššie samosprávy sa preháňajú desiatky miliárd, je vyložená abstrakcia, ak tie údajne až tri stovky kompetencií, ktorými disponujú, nie sú politické, ale správne a administratívne. Nič o tom nesvedčí lepšie, ako frekvencia zasadnutí poslaneckých zborov - raz za dva mesiace. Nie je náhodou, že najvzrušujúcejšou témou, ktorú aj Korzár 4 roky komunikoval, boli - odmeny resp. rôzne prevody majetkov. Úpadok záujmu o verejnú politiku je daný desiatkou faktorov, ktoré menia svet obrovskou rýchlosťou. V konfrontácii s realitou postdemokracie sa vyššie samosprávy už narodili s - vrodenou telesnou vadou.
Jednoducho a jasne: Aj keď osemnásťpercentný rekord v parlamentných či iných voľbách tak skoro neprekonáme, trend znižovania účasti bude iba pokračovať. Ak verejná moc nemá prísť o legitimitu, politické systémy budú musieť prejsť skôr-neskôr hlbokou zoštíhľovacou kúrou a sprehľadnením. V čase, keď kulminuje zábavná a spotrebiteľská demokracia, sa výkon verejnej moci musí zjednodušiť a racionalizovať, aby občan-volič vôbec mal chuť a motiváciu vyberať a udržal základný prehľad. Trend posledných rokov je pritom v ostrom protipohybe: Pribudol Brusel a VÚC. Jedno i druhé je totálne mimo záber. Na zásadnú reformu pritom netlačí iba voličský nezáujem, ale ešte omnoho významnejší fakt: Štát je organizovaný draho, neefektívne, jednoducho zle.
Čitateľ možno čakal úplne iný komentár k prvému kolu týchto volieb. Podstata veci je ale toto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
